|
Prechod Venuše popred slnečný disk považuje astronómia za jeden z najvzácnejších predpovedateľných úkazov. Jeho ďalšie dejstvo s veľkou pravdepodobnosťou drvivá väčšina z dnes žijúcich ľudí už neuvidí, nastane totiž až v decembri roku 2117. Naša generácia však mala v nedávnom období na tento úkaz šťastie. Pozorovatelia, ktorí prechody z nášho územia v rokoch 2004 a 2012 videli na vlastné oči, ich uchovávajú v pamäti ako jeden zo silných zážitkov svojho pozorovateľského života. zobraziť viac
 Vďaka ľadovým kryštálikom zo zmesi amoniaku sa môžu vytvárať blesky. Nie sú to blesky ako na Zemi. Tieto vznikajú 50-70 km pod oblakmi najvrchnejšej vrstvy atmosféry, kde sa tvoria kvapôčky tekutej vody. Sonda JUNO ich prvýkrát zachytila 5. augusta 2020. zobraziť celý článok
 Nové počítačové simulácie mladých hviezd naznačujú dve možnosti vzniku Slnečnej sústavy. Prvá je, že sa Slnko mohlo vytvoriť v pokojnej hviezdnej oblasti s počtom 10 000 alebo viac hviezd, ako je napríklad *NGC 2244, čo je v súlade s predchádzajúcim výskumom. Alebo sa Slnko zrodilo v oveľa búrlivejšom prostredí, ako je to napríklad v Plejádach (M45) v súhvezdí býka. zobraziť celý článok
 K Zemi najbližšia hviezdokopa Hyády sa blíži ku koncu svojej existencie. Hviezdy v hviezdokope sa pohybujú tak rýchlo, že sa za 30 miliónov rokov rozpadne. zobraziť celý článok
 Štít je jediné zachované súhvezdie, ktoré má politický podtext. V 17. storočí navrhol astronóm Ján Hevélius pomenovať toto súhvezdie na počesť poľského kráľa Jána III. Sobieského. Kráľ poskytol výraznú podporu Hevéliovi, keď mu v Gdaňsku v roku 1679 vyhorela hvezdáreň. zobraziť celý článok Staršie články: |