50. výročie Apolla 13
Jana Plauchová - 2020-04-17

Emblém misie Apollo 13. Zdroj: commons.wikimedia.org

13. apríla uplynulo 50 rokov od dňa, v ktorom sa tretia cesta na povrch Mesiaca katastroficky zvrhla. Kozmickú loď postihol výbuch, po ktorom už riadiace stredisko na pristátie na Mesiaci nemalo ani pomyslenia. A aj pristátie na Zemi sa javilo byť takmer nadľudskou úlohou. Pripomeňme si, aké bolo pozadie legendárnej vety „Houston, máme tu problém!“


Predošlé dve misie s pristátím na mesačný povrch, Apollo 11 a Apollo 12, boli síce úspešné, ale nie bezproblémové. Blízko smrti sa dokonca ocitla aj posádka Apolla 10, ktoré bolo generálkou pred prvým mesačným pristátím. Napriek tomu sa poruchy pri týchto misiách nedali s Apollom 13 porovnávať. Kozmická loď odštartovala s raketou Saturn V dňa 11. apríla 1970. Na palube niesla posádku v zložení James Lovell, Fred Haise a John Swigert. Veliteľ Lovell bol skúseným astronautom, jeho kolegovia nováčikmi. Swigert bol náhradníkom Kennetha Mattinglyho, ktorého však z posádky vyradili pre obavu, že sa nakazil osýpkami a mohol by ochorieť v priebehu misie. Iróniou osudu je, že Mattingly napokon osýpky nikdy nedostal, ale v priebehu misie vážne ochorel iný člen posádky – Fred Haise.


V priebehu štartu sa vyskytol problém s jedným z motorov Saturnu V, no bez následkov na misiu. Let v prvých dvoch dňoch prebiehal s takým malým množstvom problémov, až spojar medzi posádkou a riadiacim strediskom vyhlásil: „Nudíme sa tu až k slzám.“



Počas tretieho dňa letu mal Swigert opäť premiešať obsah nádrží so zásobami vodíka a kyslíka v servisnom module, lebo vo stave beztiaže sa v podchladených plynoch v nádržiach vytvárali vrstvy nerovnakej hustoty. 16 sekúnd po tom, ako astronaut vykonal túto rutinnú úlohu, sa ozval výbuch. Rana značila, že nejde o falošný poplach, na lodiach Apollo častý. Posádka videla kolísať napätie, pracovníci v riadiacom stredisku zase klesanie tlaku v kyslíkových nádržiach. V tej chvíli ešte nikto nevedel, že explózia vytvorila v premiešavanej nádrži dieru. Kyslík, ktorý im mal vyrábať elektrinu, teplo a vodu, ňou unikál do kozmu. Napokon veliteľ Lowel uvidel cez okienko únik plynu na vlastné oči. V snahe zachrániť aspoň zvyšné dva palivové články prikázalo riadiace stredisko astronautom uzavrieť ventily privádzajúce vodík a kyslík do palivových článkov. To zároveň definitívne uzavrelo možnosť, že by táto posádka pristála na povrchu Mesiaca. Ani toto závažné opatrenie však nepomohlo. Dva palivové články definitívne vypadli a tretí tiež nevyzeral dobre.


Apollo_13_Service_Module_-_AS13-59-8500.jpg


Poškodený servisný modul Apolla 13, ktorý posádka vyfotografovala po odhodení. Výbuch v jednej vodíkovo-kyslíkovej batérii poškodil aj ostatné dve batérie  a veľmi pravdepodobne tiež motor modulu, ktorý preto posádka nemohla použiť na svoju záchranu. commons.wikimedia.org



Riadiace stredisko rozhodlo o návrate kozmickej lode domov až potom, čo obletí Mesiac. Posádka sa musela premiestniť do lunárneho modulu a použiť ho ako záchranný čln, pretože servisný modul a s ním aj veliteľský prichádzali o posledné zvyšky elektrickej energie. Lunárny modul, určený na samostatný let, mal však svoje batérie nedotknuté. Mal aj vlastný motor slúžiaci na štart z Mesiaca, ktorý však teraz musel byť použitý na úlohu, pre ktorú nebol testovaný a posádka vycvičená: dostať Apollo 13 na dráhu, na ktorej gravitácia Mesiaca po jeho oblete nasmeruje loď naspäť k Zemi. Manéver sa napriek všetkému podaril. Za dramatických okolností sa podarilo vykonať aj druhý manéver, ktorý dobu príletu k Zemi skrátil a súčasne nasmeroval miesto pristátia k záchranným jednotkám.



Kvôli nedostatku elektrickej energie musela posádka na palube prudko znížiť teplotu. Po oblete Mesiaca posádka trpela vyčerpaním, zimou a dehydratáciou. A nastal ďalší problém – systém lunárneho modulu, stavaný pre dve osoby, nestačil odstraňovať oxid uhličitý z dychu troch osôb. Vypnutý veliteľský modul mal síce filtrov na CO2 dosť, ale mali hranatý prierez a nedali sa preto vložiť do kruhového zariadenia lunárneho modulu. Podľa pokynov na Zemi astronauti napokon vyrobili provizórne podivne vyzerajúce zariadenie, ktoré čistilo vzduch od vydýchnutého plynu.


768px-Apollo13_apparatus.jpg


Astronaut John Swigert s improvizovanou redukciou pre pripojenie filtrov oxidu uhličitého. Zdroj: commons.wikimedia.org



Keď sa loď priblížila k Zemi, neočakávaný ďalší únik látok do kozmu ju vychýlil z ideálneho kurzu. Posádka to napravila ďalším riskantným manévrom. Počas príprav na pristátie hrozil skrat z vody, ktorá sa v chladnej kozmickej lodi vyzrážala na všektých povrchoch. Panovali aj obavy z poškodenia tepelného štítu, čo by značilo, že astronauti pri pristávaní zhoria. Pred pristátím posádka odhodila poškodený servisný modul aj lunárny modul a zostávajúci veliteľský modul vstúpil do atmosféry. Loď úspešne pristála 17. 4. a posádka bola vyzdvihnutá na palubu záchrannej lode USS- Iwo Jima.


768px-Apollo13_splashdown.jpg


Dramatický priebeh, šťastný koniec. Pristátie veliteľského modulu na hladine oceánu. Zdroj: commons.wikimedia.org