50. výročie štartu Apolla 14
Jana Plauchová - 2021-01-26

Posádka Apolla 14: Zľava doprava: Roosa, Shepard a Mitchell. Zdroj: NASA

Pred rokom a pol oslávila 50. výročie svojho štartu najznámejšia misia programu Apollo – Apollo 11, ktorá ako prvá pristála na Mesiaci. Známy je aj let Apollo 13, ktorý vinou závažnej nehody neuspel, no životy astronautov visiace na vlásku sa napokon podarilo zachrániť. Pripomeňme si teraz výročie prvej úspešnej misie po nešťastnej trinástke.


Cieľom jej deväťdňovej výpravy bolo miesto plánované pôvodne pre Apollo 13: hornatá oblasť v okolí krátera Fra Mauro. Táto lokalita obsahuje množstvo sutiny vyvrhnutej pri impaktnom vzniku Mare Imbrium (Mora dažďov) ležiaceho 1 100 km severne. Západne odtiaľ pristálo Apollo 12 a sonda Surveyor 3, južne za kráterom Fra Mauro a Bonpland dopadol Ranger 7.


Ako veliteľ misie bol menovaný Alan Shepard, prvý americký astronaut. Do tímu astronautov sa vrátil po vyliečení svojho zdravotného problému s vnútorným uchom, ktorý ho z výcviku dočasne vyradil. Pilotom lunárneho modulu sa stal Edgar Mitchell, pilotom veliteľského modulu zase Stuart Rossa. Pre oboch pilotov išlo o ich prvý let.


Pohonnehmoty.jpg


Prevoz rakety Saturn V na rampu pred misiou Apollo 14. Zdroj: NASA


 


Štart misie bol odložený z dôvodu vyšetrovania nehody Apolla 13. Napokon úspešne prebehol 31. januára 1971 z odpaľovacej rampy 39-A z Kennedyho vesmírneho strediska. Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole veliteľský modul Kitty Hawk a lunárny modul Antares. Mierne zdržanie štartu spôsobilo počasie. Navedenie na parkovaciu obežnú dráhu a následné navedenie na translunárnu dráhu prebehlo hladko. Problém sa však vyskytol pri tzv. prestavbe lode, počas ktorej sa lunárny modul za letu k Mesiacu pripája k špici veliteľského modulu. Ak by ostal v rovnakej konfigurácii ako po štarte, astronauti by doň nevedeli preliezť. Západky na špici veliteľského modulu však tentoraz nefungovali správne. Pilotovi veliteľského modulu Stuartovi Roosovi sa nepodarilo úspešne spojiť veliteľský modul s lunárnym modulom ani po troch pokusoch. Pri spolupráci Sheparda s Roosom sa však nakoniec podarilo obe kozmické lode spojiť.


start apolla 14.jpg


Netradičný pohľad na štart Apolla 14 s nosnou raketou Saturn V. Zdroj: NASA


Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa 4. februára o 06:50 UT úspešne navedené na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili 5. februára Shepard a Mitchell do modulu Antares. Počas pristátia sa objavilo niekoľko problémov, až hrozilo, že bude odvolané. Napokon však astronauti o 09:18 UT pristáli v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu.


Pohonnehmoty.jpg


Shepard s vozíkom, ktorý spolu s Mitchellom ťahali po mesačnom povrchu. Zdroj: NASA


 


Shepard a Mitchell uskutočnili dva výstupy oddelené spánkom v lunárnom module. Počas príprav na prvý z nich sa znova vyskytli problémy – nefungovalo hlasové spojenie Mitchellovho skafandra. Aj to sa však podarilo opraviť. Na Mesiaci pobudli celkovo 33 hodín a 31 minút. Prvý výstup trval 4 hodiny a 48 minút, druhý 4 hodiny a 37 minút. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol 1,5 km vzdialený kráter Cone. Astronauti mali na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia použiť dvojkolesový transportér, ktorý tlačili alebo ťahali ako rikšu. Miestami ho museli dokonca prenášať cez balvany. Vinou únavy a zlej orientácie určenú trasu dodržali iba čiastočne. Na príkaz Houstonu sa vrátili, pričom nikto netušil, že od vytýčeného cieľa ich vtedy delilo len dvadsať metrov. Do lunárneho modulu Antares naložili 43,6 kg vzoriek, na mesačnom povrchu inštalovali ALSEP 14 (laserový odrážač z tohto súboru vedeckých prístrojov slúžil po dlhé roky).


Pohonnehmoty.jpg


Modul Antares na povrchu Mesiaca. Zdroj: NASA


 


Shepard výstup ozvláštnil pokusmi o odpálenie golfovej loptičky improvizovanou golfovou palicou. Mitchell zase využil tyč po experimente so slnečným vetrom, aby vyskúšal prvý hod oštepom na povrchu Mesiaca. Medzitým Roosa vo veliteľskej lodi Kitty Hawk snímkoval z obežnej dráhy pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu.


Pohonnehmoty.jpg


Alan Shepard pri americkej vlajke. Zdroj: NASA


 


Lunárny modul odštartoval z povrchu 6. februára o 18:49 UT. O 20:35 UT sa spojil s materskou loďou. V čase 01:37 UT sa zapálil motor SPS, aby naviedol veliteľský a servisný modul Kitty Hawk na dráhu smerom k Zemi. Apollo 14 šťastne ukončilo svoj let 9. februára 1971 o 21:04 UT na dohľad lietadlovej lode USS New Orleans.


Pohonnehmoty.jpg


Pristávanie veliteľského modulu Apolla 14. Zdroj: NASA