BepiColombo: Merkúrovská sonda pri Venuši
Jana Plauchová - 2021-01-12

Dve časti sondy BepiColombo: vľavo Mercury Planetary Orbiter, vpravo Mercury Magnetospheric Orbiter. Zdroj: commons.wikimedia.org


K Merkúru mieri iba tretia misia v celej histórii kozmonautiky. Tretia misia sa však nerovná tretej sonde – v rámci misie BepiColombo mieria k Venuši sondy hneď dve. Jedna z nich je európska a druhá japonská. Na obežnej dráhe okolo Merkúra sa rozdelia a každá bude planétu skúmať zo svojej samostatnej dráhy.



Na to, že Merkúr je našou treťou najbližšou planétou, k nemu trvá cesta prekvapivo dlho. To preto, lebo uplatniť priamy let k tejto planéte by bolo energeticky veľmi náročné. Môže za to silný gravitačný vplyv Slnka a súčasne malý gravitačný vplyv Merkúra. Všetky misie k Merkúru preto preleteli okolo Venuše, ktorej gravitácia dráhu sond upraví. Misia BepiColombo má v pláne až deväť gravitačných manévrov, niektoré ale prebehnú pri Zemi.


Sondy odštartovali pred dvoma rokmi z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guyane. Za sebou majú už prvé dva gravitačné manévre – najprv pri Zemi, potom pri Venuši. Gravitačný manéver pri druhej planéte slnečnej sústavy prebehol 15. 10. 2020. A ako je pravidlom, sondy ho využili na pozorovanie Venuše. Bola to zároveň dobrá príležitosť vyskúšať niektoré vedecké prístroje.


Prelet okolo planéty monitorovali dve čiernobiele kamery. Pri prelete pracovalo desať zo šestnástich vedeckých prístrojov, ktoré nesú európsky aj japonský orbiter. Tieto dva stroje sú počas cesty vesmírom spojené energetickým a pohonným modulom, ktorý nesie aj hlavné iontové motory. Do pozorovaní sa nezapojila hlavná európska kamera, pretože jej zorné pole je namierené práve do tohto preletového energetického modulu. Bude aktivovaná až na obežnej dráhe Merkúru, kedy dôjde k rozpojeniu sond.


planet-708577_640.jpg


Snímka Venuše počas najväčšieho priblíženia sondy. Zdroj: commons.wikimedia.org


Pozorovania boli o to cennejšie, že pri Venuši sa nachádza ešte iná sonda, japonská Akatsuki. Je to momentálne jediná sonda skúmajúca Venušu. Vidieť planétu z dvoch rôznych pozícií umožňuje vytvoriť si lepší nadhľad nad zaznamenanými dejmi. Navyše spoločne s týmito sondami prebiehali aj spoločné merania zo Zeme. Pandémia ochorenia Cobid-19 spôsobila, že väčšia časť vedcov a inžinierov pozorovala prelet zo svojich domovov. Len menšina kontrolovala tento manéver priamo z riadiaceho strediska v Darmstadte v Nemecku. Prevádzková manažérka misie BepiColombo, Elsa Montagnonová, označila prelet za veľmi úspešný.


Zaujímavé je, že sonda Akatsuki je (neplánovane) na takej výrazne eliptickej orbite okolo Venuše, že prelietajúca sonda BepiColombo sa k planéte priblížila na tridsaťkrát menšiu vzdialenosť než družica Venuše. Aj tak ju však od nej delilo 10 720 kilometrov. Misia vykoná pri Venuši ešte druhý a posledný prelet. Ten prebehne 10. 8. 2021 vo vzdialenosti iba 550 kilometrov. Nasledujúcich šesť manévrov prebehne už pri Merkúri. K navedeniu na obežnú dráhu okolo Merkúra by malo dôjsť v decembri 2025.


planet-708577_640.jpg


Merkúr, konečný cieľ sondy v roku 2025. Zdroj: commons.wikimedia.org


Podobne ako pri Venuši počas preletu, aj pri Merkúri budú cenné údaje z oboch sond sledujúcich planétu naraz. Kým európska časť misie sa zameria na mapovanie planéty a na jej geologickú históriu, japonská časť misie bude sledovať vplyv slnečného vetra na Merkúr. Uvažovalo sa aj o pristávacom module, ktorý by získal prvenstvo v prvom mäkkom pristátí na tejto planéte. Napokon však bol zrušený.


Misia BepiColombo je pomenovaná po talianskom matematikovi a inžinierovi Giuseppe (Bepi) Colombovi. Náklady na misiu dosiahli 1,8 miliardy dolárov.