Bolid
Jana Plauchová - 2020-05-03

Bolid. Zdroj: commons.wikimedia.org

Bolid je veľmi jasnou obdobou meteoru. Podobne ako meteor, aj bolid je spôsobený kamenným či železným telesom, ktoré vnikne do našej atmosféry obrovskou rýchlosťou.


Prudké zrážky s molekulami vzduchu spôsobia vyparovanie jeho povrchu a tiež excitáciu až ionizovanie molekúl vzduchu. Značí to, že elektróny v atómoch týchto molekúl prestupujú na vyššie obežné dráhy okolo protónových jadier, alebo sa od príťažlivosti jadier atómov úplne odpútajú. Keď sa neskôr elektróny vracajú do pôvodného stavu, musia zo seba energiu zase vydať. Deje sa tak v podobe vyžarovania svetla. Pri pozorovaní meteoru či bolidu vlastne nevidíme samotné teleso, ktoré tento úkaz spôsobilo, len rozžeravený stĺpec a chvost vzduchu, ktorý za sebou rýchlym pohybom zanecháva. Bolid odovzdáva okolitému vzduchu oveľa viac energie než bežný meteor. Preto stopa, ktorú vytvára, je tzv. dlhotrvajúca a stráca sa z oblohy len pozvoľna, obvykle niekoľko sekúnd.



Kde je hranica jasnosti medzi meteorom a bolidom, v tom sa zdroje líšia. Bolid je rozhodne jasnejší ako všetky hviezdy viditeľné v noci na oblohe, podľa niektorých zdrojov musí byť aj jasnejší, než všetky planéty. Pripomeňme si, že najjasnejšou planétou oblohy je naša najbližšia Venuša (ktorú teraz za súmraku krásne vídať) a tá má jasnosť približne -4 magnitúdy. Existujú aj bolidy jasnejšie než Mesiac v splne a výnimočne dokonca aj jasnejšie ako Slnko – tieto bývajú neprehliadnuteľné aj za dňa. Bolidy nie sú len jasnejšie, ale aj dlhšie trvajúce úkazy než sú meteory. Stopy po nich možno vidieť niekedy až niekoľko minút. Takéto dlhotrvajúce pohasínajúce stopy sa z priamych línií menia na pokrútené útvary, keď na ne pôsobia veterné poryvy.


bolid.JPG


Záber z kamerového záznamu Čeľabinského bolidu. Tento bolid dopadol ako meteorit 15. februára 2013 na území Ruska, v okolí mesta Čeľabinsk.Zdroj: commons.wikimedia.org



Vysoký jas bolidu naznačuje, že padá relatívne veľké teleso. Aj tak však môže, podobne ako v prípade meteoru, zhorieť v atmosfére úplne celé. Takýto osud postihne málo hmotné alebo príliš rýchle bolidy. Len 5 % až 10 % bolidov dopadne na Zem a nazveme ich meteoritmi. Ak sú však menšie, ani tieto nevidíme žiariť počas celého dopadu. Asi 3 až 4 minúty pred dopadom zhasnú. Táto fáza ich pádu sa nazýva temný let. Samotný dopad prezradí až hlučná rana. Existuje však aj tretí možný osud telesa vytvárajúceho bolid – jeho čiastočné zhorenie a odraz zvyšku späť do medziplanetárneho priestoru. Zvýšenú frekvenciu bolidov možno očakávať aj počas aktivity niektorých meteorických rojov. Nie je však žiadny záznam o tom, že by sa niektorý z rojových bolidov niekedy dopadol ako meteorit.



Aj keď sa teleso bolidu pred dopadom na zemský povrch celé vyparí alebo odrazí naspäť do vesmíru, jeho fotografické a kamerové záznamy sú užitočné. Pomôžu totiž vypočítať, akú malo toto teleso dráhu v medziplanetárnom priestore. V prípade, že po bolide ostal meteorit, dá sa zistiť približné miesto jeho dopadu. Z tohto dôvodu existujú siete pozorovacích staníc bolidov, vďaka ktorým sa v roku 1959 podrilo po prvýkrát nájsť meteorit po bolide – dopadol blízko českého mesta Příbram. Často sa pôvodné teleso rozpadá na viac meteoritov, čo bol aj prípad telesa pri meste Příbram. Európska bolidová sieť má tri pozorovacie stanice aj na Slovensku a až štrnásť v Čechách. V českom Ondřejově, v Astronomickém ústavu Akademie věd ČR, sídli aj centrum tejto siete.


stopa bolidu.jpg


Bolidy môžu za sebou zanechávať až niekoľko minút viditeľnú stopu. Túto zanechal Čeľabinský bolid. Zdroj: commons.wikimedia.org



Pri určovaní dráhy bolidu však pomôžu aj videozáznamy a hlásenia širšej verejnosti. Ak ste videli bolid, môžete podať hlásenie o ňom na stránke https://sza.imo.net/members/imo/report_intro Extrémne jasný bolid sme mohli naposledy z nášho územia (no iba z jeho najsevernejších častí) vidieť 5. 1. 2020. Bol až stokrát jasnejší než Mesiac v splne. Takto jasné bolidy sa nad územím strednej Európy objavujú len v priemere raz za niekoľko rokov. Bolid zanikol expĺoziou vo výške 26 km nad územím Poľska. Pred stretom so zemskou atosférou bol tento bolid úlomkom asteroidu s hmotnosťou niekoľko stoviek kg, ktorý pochádzal zo strednej časti pásu planétok.