Nijaká sonda neobiehala vzdialenejšiu planétu ako Cassini, ktorý trinásť rokov krúžil okolo Saturna. Misia bola oproti pôvodnému plánu dvakrát predĺžená. Nedalo sa ju však predlžovať donekonečna – sonde dochádzalo palivo. Jeho posledné zvyšky preto riadiaci tím využil na to, aby Cassini naviedol do atmosféry obrej planéty.
Misia Cassini sa dá porovnať azda len s misiou sondy Galileo, ktorá bola vyslaná k Jupiteru. Tá skončila rok predtým, ako Cassini vstúpil na obežnú dráhu okolo Saturna. Cassini však svojho predchodcu pri bližšom plynnom obrovi prekonal v dĺžke misie aj v množstve dát a fotografií. Galileo totiž Jupiter dosiahol s pokrivenou hlavnou anténou, čo výrazne obmedzilo jeho prenosovú kapacitu. Cassini, našťastie, žiadna takáto nehoda cestou nepostretla.
Pripomeňme, že sonda odštartovala 15. 10. 2007 – nedávno sme preto oslávili 20. výročie vzletu. Dvakrát preletela okolo Venuše, raz okolo Zeme a raz okolo Jupitera. Každý z preletov ju urýchlil. Na orbitu okolo Saturna vstúpila 1. júla 2004. O niekoľko mesiacov neskôr sa od nej odpojila malá európska sonda Huygens, ktorá 14. januára 2005 úspešne pristála na mesiaci Titan. Išlo o najvzdialenejšie pristátie v Slnečnej sústave. Huygens fungoval niekoľko hodín. Údaje na Zem z neho prenášala práve sonda Cassini.
Záber, ktorý vznikol necelý polrok pred zánikom sondy Cassini, zobrazuje mesiac Enceladus netradičným spôsobom – v „popolavom svite“. Popolavý svit je nasvietenie mesiaca dennou stranou jej planéty – v tomto prípade Saturna. Je najlepšie viditeľný, keď je mesiac vo fáze kosáčika, a umožňuje vidieť nočnú stranu mesiaca. Zdroj: https://www.jpl.nasa.gov
Pôvodne plánovaná dĺžka misie bola štyri roky. Podobne ako pri ďalších sondách, ktoré fungovali, bola predlžovaná - až na výsledných trinásť rokov. Za tú dobu Cassini obehol planétu 293-krát, urobil 453 048 snímok jej sústavy, objavil šesť nových pomenovaných mesiacov Saturna a 162-krát cielene preletel v blízkosti známych mesiacov. Jeho celková preletená vzdialenosť voči Slnku dosiahla až 7,8 miliardy kilometrov.
Tento záber Saturnových prstencov vznikol 13. septembra a patrí medzi posledné fotografie sondy. Zdroj: https://saturn.jpl.nasa.gov
S blížiacim sa koncom sa vedci odvažovali posielať Cassiniho do čoraz riskantnejších miest, napríklad cez výtrysky Saturnovho mesiaca Enceladus či
do priestoru medzi Saturn a jeho prstence. Týchto extrémne blízkych preletov okolo Saturna absolvoval celkove 22 a napriek predpokladom nedošlo k žiadnemu poškodeniu sondy. Posledný, jedinečný zber údajov v atmosfére Saturna, však už bol spojený s istým zánikom. Preň sa vedci rozhodli preto, aby neovládateľná sonda nemohla v budúcnosti naraziť do niektorého zo Saturnových mesiacov a kontaminovať ho našimi mikróbmi.
Posledná snímka zo sondy Cassini zobrazuje miesto, kam táto sonda mierila a neskôr zhorela. Vznikla asi 14,5 hodiny pred zánikom sondy, vo vzdialenosti 634 000 od planéty, a jej rozlíšenie je cca 17 km/pixel. Zdroj: https://saturn.jpl.nasa.gov
Ako vyzerali posledné chvíle sondy Cassini? 11. 9. 2017 preletela vo vzdialenosti 119 049 okolo mesiaca Titan. V minulosti už absolvovala množstvo aj omnoho bližších preletov nad Titanom. Tento posledný však bol jedinečný – pozmenil dráhu sondy tak, aby zamierila do Saturnovej atmosféry. Niekoľko hodín pred zánikom urobila posledné fotografie. 14. 9. o 23:45 tieto snímky spolu so všetkými ostatnými údajmi odoslala na Zem – už nebolo na čo čakať. 15. 9. o 10:37 nášho času začala novozískané údaje posielať na Zem v priamom prenose bez toho, aby ich ukladala do medzipamäte ako dovtedy. Korekčné trysky pracovali, aby sonda mierila svojou anténou na Zem. Ako však vstupovala do čoraz hustejších vrstiev atmosféry, trysky už správnu orientáciu držať nezvládali. O 12:32 nášho času preto Cassini vyslal svoj posledný signál, ktorý bol na Zemi prijatý. Ten k nám putoval 83 minút. Sonda onedlho po prerušení spojenia zhorela ako meteor. Miesto zániku bolo približne na 10. stupni severnej Saturnovej šírky, asi 1 528 km nad vrcholmi mrakov. V riadiacom stredisku sondy prebehla rozlúčková ceremónia.
Takto nejako by pozorovateľ na Saturne mohol vidieť zanikajúcu sondu Cassini. Zdroj: kosmonautix.cz
Posledný záber na Saturnov najväčší mesiac Titan, ktorého gravitácia spečatila osud Cassini. Zdroj: https://saturn.jpl.nasa.gov
