Čierny týždeň americkej kozmonautiky

  • Jana Plauchová | 21 Január 2014
    Kozmonautika
Pomník obetiam havárie Challengera. Kredit: Netoholic
Onedlho si pripomenieme čierny týždeň americkej kozmonautiky – sedemdňové obdobie, počas ktorého nás čakajú výročia troch najväčších amerických tragédií pri dobývaní vesmíru.  Zahynulo pri nich spolu 17 astronautov.

27. januára uplynie 47 rokov od katastrofy Apolla 1. Keďže sa odohrala na odpaľovacej rampe a počas simulovaného štartu, niekedy sa medzi havárie kozmických lodí nezaraďuje; každopádne si však vyžiadala životy trojčlennej posádky.  Dňa 27. 1. 1967 astronauti trénovali na let prvej pilotovanej misie programu Apollo vo vnútri kabíny, nachádzajúcej sa na vrchole nosnej rakety Saturn IB vztýčenej na štartovacej rampe LC 34. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým kyslíkom spôsobila požiar. Konštrukcia lode nevydržala pretlak spalín a praskla. Dym, žiar a horiaci materiál, ktorý sa z nej vyvalil, spôsobil zranenia niektorým technikom, ktorí sa pokúšali k lodi dostať a otvoriť ju z vonkajšej strany. Všetci traja astronauti však boli v tej chvíli už mŕtvi. Smrť nespôsobili popáleniny, ale udusenie dymom.

O deň neskôr, 28. januára, bude nasledovať 28. výročie známej katastrofy raketoplánu Challenger. Raketoplán so sedemčlennou posádkou na palube explodoval 73 sekúnd po štarte. Príčinou bolo prehorenie tesniaceho prúžku štartovacieho raketového motoru SRB. Po prepálení izolácie plamene prepaľovali jednak naďalej samotný motor, jednak spoj medzi motorom a hlavnou palivovou nádržou ET. Špic uvoľneného motoru potom prederavil nádrž, unikajúci vodík a kyslík sa okamžite vznietil a nádrž explodovala. Vzápätí explózia rozmetala aj družicový stupeň. Kabína pre posádku po explózii ostala vcelku, hoci pravdepodobne stratila hermetickosť. Nie je vylúčené, že posádka zahynula až v okamihu dopadu na vodnú hladinu z 22-kilometrovej výšky.

Prvého februára si pripomenieme jedenáste výročie tragédie raketoplánu Columbia. Raketoplán sa rozpadol v závere inak veľmi úspešnej vedeckej misie STS-107. Sled udalostí smerujúcich k havárii sa však začal odohrávať už pri štarte, keď sa v čase 15:40:21 UT odtrhla časť tepelnej izolácie nádrže ET a zasiahla ľavé krídlo raketoplánu na jeho nábežnej hrane. Na zasiahnutom mieste vznikla trhlina v tepelnej izolácii, ktorou pri pristávaní začala prúdiť do vnútra stroja plazma s teplotou presahujúcou 1 000 °C vznikajúca trením riedkych vrstiev vzduchu o povrch raketoplánu. Plazma pôsobila postupnú deštrukciu stroja a viedla k jeho zániku. Tesne pred rozpadom došlo k odtrhnutiu ľavého krídla. Columbia sa rozpadla vo výške 63 kilometrov nad štátom Texas pri rýchlosti 5,5 km/s. Na jej palube zahynulo šesť Američanov a jeden Izraelčan.


Apollo_1_fire.jpg


Pohľad do vnútra zhorenej kabíny Apolla 1. Kredit: NASA


GPN-2004-00012.jpg


Explózia raketoplánu Challenger. Nad oblakom dymu môžeme vidieť kondenzačnú stopu za motorom SRB. Kredit: NASA


jsc2003e14383.jpg


Trosky Columbie zhromaždené v hangári v Barksdale Air Force Base, štát Louisiana. Kredit: NASA