Koncom apríla urobila sonda Cassini to, čo žiadna sonda pred ňou – preletela pomerne úzkou štrbinou medzi planétou Saturn a jej prstencami. Tento riskantný manéver sonda nielenže prežila, ale získala počas neho aj množstvo zaujímavých informácií.
Cassini je celkovo štvrté umelé kozmické teleso, ktorá sa dostalo do blízkosti Saturna, ale napriek tomu drží niekoľko prvenstiev. Je totiž prvou sondou, ktorá skúma túto nádhernú planétu z jej orbity – tri predošlé, Pioneer 11, Voyager 1 a Voyager 2 okolo Saturna iba preleteli. Krátko po prílete k Saturnu sa k nej pridružená sonda Huygens stala prvým telesom, ktoré pristálo na mesiaci inej planéty – tým mesiacom bol Saturnov najväčší Titan. Pristávacie puzdro Huygens fungovalo len pár hodín, ale materská sonda Cassini úspešne snímkuje a skúma sústavu Saturna už trinásť rokov. Jej životnosť sa však blíži ku koncu, pretože jej dochádzajú zásoby paliva. Preto si s ňou vedci trúfajú na čoraz riskantnejšie kúsky. Jedným z nich bol napríklad prelet cez výtrysk ľadovej sopky na mesiaci Enceladus. A v posledných mesiacoch misie začala jej séria preletov medzi Saturnom a prstencami.
Snímka, ktorú sonda zhotovila šesť hodín pred maximálnym priblížením. Vidieť časť známeho polárneho šesťuholníka aj prstence. Zdroj: www.nasa.gov
Tieto prelety nebezpečné, pretože nikto netušil, koľko prachových častíc sa medzi prstencami a vrchnou vrstvou mrakov planéty nachádza. Najpesimistickejšie odhady hovorili, že Cassini prelet ani neprežije, že nárazy prachových častíc ho zničia. Hoci predpokladaná veľkosť častíc by nemala presahovať čiastočky cigaretového dymu, obrovská rýchlosť sondy, až 124 000 km/h voči planéte, by mohla viesť po stretoch s nimi k poškodeniu jej citlivých prístrojov. Opak však bol pravdou – sonda namerala počas preletu nárazy menšieho počtu častíc ako sa očakávalo. Za vonkajším okrajom prstenca zistila častíc podstatne viac. „Priestor medzi prstencami a Saturnom je jedna veľká prázdnota,“ okomentoval to Earl Maze, projektový manažér sondy Cassini. Preto pri druhom prelete už inžinieri neprikázali použiť sonde jej veľkú anténu ako provizórny ochranný štít, ako to bolo pri prvom prelete.
Vír v strede polárneho šesťuholníka Saturna. Zdroj: www.nasa.gov
Počas druhého preletu, 2. mája, sonda zblízka vyfotila aj záhadný polárny šesťuholníkový útvar na Saturne. V jeho strede sa nachádza skoro 2 000 km široký vír pripomínajúci obrovskú dieru. Snímky leteli na Zem zhruba 74 minút a sonda ich začala vysielať 20 hodín po prelete. V najbližšom bode sa sonda priblížila až na 3 000 km k hranici, na ktorej je už tlak Saturnovej atmosféry taký ako na Zemi na hladine mora. K vnútornému okraju prstenca sa priblížila iba na 300 km.
Svoju činnosť sonda definitívne ukončí v polovici septembra tohto roku zhorením v Saturnovej atmosfére. Rovnako, v atmosfére objektu skúmania, zakončila v roku 2003 svoju misiu aj sonda Galileo, prvá obežnica plynnej planéty – Jupitera.
Umelecká predstava sondy Cassini pri Saturne. Zdroj: commons.wikimedia.org
