Čo možno neviete o Blížencoch
Jana Plauchová - 2017-02-16

Hmlovina Eskimák. To, čo dnes vidíme ako „tvár“ hmloviny, podľa astronómov vytvorili vyvrhnuté prstence materiálu okolo rovníka hviezdy vyvrhnuté v čase, keď hviezda bola vo fáze červeného obra. Kredit: spacetelescope.org

Blížencami, najvyššie položeným súhvezdím Zvieratníka, prechádza okrem ekliptiky aj Mliečna dráha. Nielen to sú však dôvody, pre ktoré v ňom nie je núdza o zaujímavé objekty. Význační sú aj množstvom pomerne jasných hviezd s vlastnými menami.


Ako alfa je označená hviezda Castor, hoci v skutočnosti je trochu jasnejšia beta, Pollux. Polluxa uprednostňovali astronómovia už od dávnoveku, ale je nepravdepodobné, že by vtedy býval skutočne jasnejší. Castor a Pollux sú veľmi odlišné systémy v rozličných vzdialenostiach od nás. Castor je zaujímavá viacnásobná hviezda. Ďalekohľadom uvidíme jeho dve hlavné zložky s jasnosťami 1,9 a 2,9 magnitúd. Neďaleko tejto dvojice sa nachádza červený trpaslík YY Geminorum. Všetky zložky sú navyše spektroskopickými dvojhviezdami, pričom YY Gem je zákrytová premenná hviezda typu Algol. Čo je zvláštne, vnútorná štvorica systému sa javí byť omnoho staršia než vonkajší pár červených trpaslíkov. Fyzické viacnásobné hviezdne systémy by však mali mať rovnaký vek.


Jasnejší Pollux je na rozdiel od Castora osamotený oranžový obor. Povrch rozohriaty na 4 770 K mu dáva nápadnú oranžovú farbu, ktorá sa dá pozorovať pri porovnaní s bielym Castorom. So vzdialenosťou 34 ly je naším najbližším obrom vôbec. Rozruch vzbudil objav exoplanéty pri ňom. Pollux sa tak stal najjasnejšou hviezdou na oblohe (okrem Slnka, prirodzene), u ktorej je známa planéta.


Gama Geminorum má meno Alhena Je spektroskopickou dvojhviezdou s obežnou dobou 12,6 roka. Obežná dráha zložiek je taká eliptická, že sprievodná hviezda by v Slnečnej sústave zachádzala od orbity Zeme až k Uránu. Hlavná zložka ani sprievodca preto nemôžu mať planéty. Alhena je tiež najjasnejšou hviezdou, u akej kedy prebehol pozorovaný zákryt asteroidom. Zákryt nastal v roku 1991 a spôsobila ho 140-kilometrová planétka 381 Myrrha. Vďaka zákrytu sa zistili bližšie informácie o Alheninom spektroskopickom sprievodcovi.


Delta Gem nesie meno Wasat. Je od ekliptiky vzdialená len dve desatiny stupňa, čím určuje jej polohu lepšie než známejší a jasnejší Regulus. V zdanlivej blízkosti Wasatu sa tiež nachádzalo Pluto, keď bolo v roku 1930 objavené.


Meno hviezdy epsilon Gem znie Mebsuta. Je to žltý nadobor so slabým sprievodcom 9. magnitúdy. Sprievodca má síce rovnakú vzdialenosť od nás ako hlavná zložka, ale tieto dve hviezdy sa k sebe asi dostali len zhodou okolností a časom sa od seba zase vzdialia.


Éta Gem sa volá Propus alebo Tejat Prior. Už pri pohľade cez triéder je nápadne červená. Jej priemer je gigantický. V meraniach priemeru veľkých a chladných hviezd však väčšinou panuje neistota. Inak to nie je ani v prípade hviezdy Propus, kde má hviezda rôznu veľkosť podľa toho, v akom spektre sa pozoruje. Podľa použitej vlnovej dĺžky merania vychádza priemer Propusu v rozsahu 0,57 – 0,63 AU.


1 Geminorum je najbližšou voľným okom viditeľnou hviezdou k letnému slnovratovému bodu, asi stupeň od neho.


Messier-35-and-NGC-2158.jpeg


Hviezdokopy M 35 (väčšia) a NGC 2158 (menšia napravo dole od nej). Zdroj: commons.wikimedia.org


V tejto oblasti nachádzame mnohé pozoruhodné hviezdokopy. Z nich vyniká M 35 považovaná za najkrajšiu hviezdokopu zimnej oblohy. Iba pol stupňa od M 35 leží ďalšia otvorená hviezdokopa, NGC 2158. Je veľmi kompaktná, vyzerá skôr ako guľová hviezdokopa. Leží podstatne ďalej za zdanlivo blízkou kopou M 35.


Východne od hviezdy Wasat môžeme aj amatérskym ďalekohľadom uvidieť krásnu planetárnu hmlovinu NGC 2392 Eskimák. Z nášho pohľadu pripomína hlavu človeka s kožušinovou kapucňou. Kapucňu v skutočnosti tvoria celé svetelné roky dlhé oranžové vlákna.


V roku 1972 bol objavený pulzar známy pod menom Geminga. Toto meno vzniklo skratkou z „Gemini gama zdroj“; v milánskom dialekte to zase znamená „tu to nie je“, lebo len prednedávnom sa podarilo tento objekt pozorovať na iných ako gama vlnových dĺžkach.


geminga.jpg


Poloha Gemingy na mape oblohy vo vysokoenergetickom gama žiarení. Ako vidieť na obrázku, Geminga je jedným z najsilnejších zdrojov tohto typu žiarenia. Zdroj: nasa.gov


Gemini.PNG


Mapa Blížencov. Zdroj: Jana Plauchová