Čo možno neviete o Jašterici
Jana Plauchová - 2018-10-05

Umelecká predstava blazaru. Zdroj: commons.wikimedia.org

Žezlo a ruka spravodlivosti. Poznáte také súhvezdie? V skutočnosti ide o neuznaný názov pre dnešnú Jaštericu. Na jej neveľkej ploche sa malo pátrať po Zemi podobných exoplanétach a je domovom prvého objaveného blazaru.


 


Je zvláštne, že v Jašterici nie je nijaká jasnejšia hviezda, hoci leží sčasti na Mliečnej ceste. Tieto oblasti oblohy bývajú bohaté na masívne a svietivé hviezdy. Veľa hviezd Jašterice je však od Zeme veľmi vzdialených. Najjasnejšia z nich je nepomenovaná alfa Lacertae s magnitúdou 3,77. Ukazuje nám, ako by vyzeral známy Sírius zo vzdialenosti 102 ly. Vo vzdialenosti 36″ od seba má zdanlivého sprievodcu jedenástej magnitúdy. Z príliš rýchleho vzájomného pohybu zložiek voči sebe astronómovia zistili, že k nej fyzicky nepatrí. Navyše spektrálny typ sprievodcu je podobný typu hlavnej zložky. Rozdiel ich jasností je však taký priepastný, že sprievodca musí od nás ležať 27-krát ďalej ako alfa Lac.


5 Lacertae je spektroskopická dvojhviezda s obežnou dobou až 42 rokov, čo je na spektroskopickú dvojicu nezvyčajne dlhá doba. Značí to, že sa skladá z navzájom pomerne vzdialených zložiek, no naše ďalekohľady ich nedokážu rozlíšiť, pretože vzdialenosť sústavy od Zeme je priveľká – vyše 1 000 ly.


Ďalšou spektroskopickou dvojhviezdou je 2 Lacertae, pričom v jej prípade je obežná doba sprievodcu naopak neobyčajne krátka – 2,6164 dňa. V priestore delí zložky vzdialenosť len 16 slnečných priemerov. Astronómovia usudzujú, že hviezdy sú pravdepodobne v stacionárnej rotácii a svojimi slapovými silami sa výrazne deformujú.


10 Lacertae je jedna z mála hviezd typu O viditeľných voľným okom. O je sám osebe veľmi zriedkavý typ – odhaduje sa, že do neho patrí len 0,00007 % všetkých hviezd vo vesmíre. Medzi hviezdami viditeľnými voľným okom je ich však viac než zmienený zlomok percenta, lebo ako najhorúcejšie hviezdy sú viditeľné aj na veľkú vzdialenosť. Tá je značná aj v prípade 10 Lac – podľa meraní jej paralaxy leží v rozmedzí medzi hodnotami 1 000 a 1 060 svetelných rokov. V ďalekohľade vyzerá 10 Lac ako modrobiely diamant. Svoju hmotu rýchlo stráca prostredníctvom hviezdneho vetra, ktorý je miliónkrát silnejší než slnečný vietor. Ako všetky hviezdy tohto typu, ani 10 Lac nebude žiť dlho. Nanajvýš o 10 miliónov rokov opustí hlavnú postupnosť a život ukončí ako supernova.


NGC_7243_.jpg


NGC 7243, najjasnejšia z nemnohých otvorených hviezdokôp v Jašterici. Zdroj: commons.wikimedia.org


Toto súhvezdie sa stalo známym vďaka nenápadnému objektu, ktorý bol pôvodne považovaný za premennú hviezdu. Nemecký astronóm Cuno Hoffmeister mu v 20. rokoch 20. storočia dal označenie BL Lacertae. Na premennú hviezdu sa však prejavovala dosť zvláštne. Zmeny jasností boli rýchle a absolútne nepredvídateľné, navyše mala tzv. hladké spektrum – nenachádzali sa v ňom žiadne tmavé absorpčné čiary typické pre hviezdy, lenže ani svetlé emisné čiary galaxií.


Až v roku 1968 si astronómovia uvedomili, že môže ísť o dosiaľ neznámy druh aktívnej galaxie. V skutočnosti je to obria eliptická galaxia s kompaktným a divoko premenným jadrom, ktoré obklopuje slabé difúzne halo. Je veľmi vzdialená, čo sa zistilo posuvom jej spektrálnych čiar k červenému koncu spektra. Jej vzdialenosť sa odhaduje až na 1 miliardu ly. Priemer galaxie nie je známy. Žiari na všetkých vlnových dĺžkach, no jej vlastné svetlo je za normálnych okolností prehlušené. Jej žiarivosť niekedy vzrastie na niekoľko týždňov 10-krát až 100-krát. V súlade s tým dochádza k zmenám magnitúdy medzi 12,4 až 17,2. Ide o objekt podobný kvazarom. Zdrojom jeho žiarivosti je pravdepodobne obria čierna diera s hmotnosťou niekoľkých miliónov hmotností Slnka. Stal sa prototypom podobných objektov, ktorým sa bežne hovorí blazary, objekty typu BL Lac. Zatiaľ čo blazary sú obrie čierne diery v eliptických galaxiách, kvazary sú obrie čierne diery v špirálových galaxiách. Pri blazaroch sa zároveň pozeráme zo Zeme priamo do výtrysku, čo im dáva vzhľad hviezdy.


Lac cierna.PNGMapa Jašterice. Autor: Jana Plauchová