Čo možno neviete o Koníkovi
Jana Plauchová - 2020-10-25

Ilustrácia Koníka zo známeho atlasu Uranometria. Vpravo si možno všimnúť aj hviezdy Delfína, výrazného súhvezdia, ktorý pomáha pri nájdení Koníka. Zdroj: commons:wikimedia.org

Koník je síce staroveké súhvezdie, ale bolo ako jedno z prvých zavedené na oblohu cielene. Zdroje sa však líšia v tom, či bol jeho zakladateľom Ptolemaios alebo Hipparcos. Veľa nevieme ani o legende okolo jeho vzniku – pokiaľ vôbec nejaká existuje.

Koník je najmenšie súhvezdie, aké od nás možno vidieť. Jeho základný obrazec meria v dlhšej osi len 5°. Vďaka svojej útlosti sa celý obrazec zmestí do zorného poľa triédra. Iba jedna hviezda v ňom má väčšiu jasnosť ako 4 mag a ako jediná je aj pomenovaná – alfa Equulei s menom Kitalfa.


Napriek podobnosti mena s gréckym písmenom alfa s ním nemá nič dočinenia, ide iba o zhodu náhod, že alfa je zároveň aj jej označenie. Názov pravdepodobne vznikol z arabského „Al Kitah al Faras“, čo znamená „predná časť koňa“ alebo „malý kôň“. V minulosti to bolo označenie pre celé súhvezdie. V mnohých starých vyobrazeniach Koníka zasahuje do tejto oblasti hviezdnej oblohy susedné súhvezdie Pegas.


Kitalfa je spektroskopická dvojhviezda. Jej zložky vydávajú spoločne žiaru 75 Sĺnk, čím sú pre nás pri svojej vzdialenosti 186 – 190 ly viditeľné ako jeden bod jasnosti 3,92 mag. Členmi sú žltý obor a biela hviezda hlavnej postupnosti. Aj dnešný žltý obor bol pri svojom zrode pred asi pol miliardou rokov bielou hviezdou hlavnej postupnosti, len jasnejšou a horúcejšou ako druhá zložka.


Slabučká beta Equulei nie je druhou, ale až štvrtou najjasnejšou hviezdou Koníka. Podobne ako Vegu aj betu Equ obkolesuje disk materiálu, ktorý naznačuje, že by mohla mať planéty. Žiadne sa však nenašli. Okolo hviezdy sa dajú pozorovať až štyria sprievodcovia, ktorých uhlová vzdialenosť od hlavnej zložky je 39″ – 94″. Ani jeden z nich k beta Equ fyzicky nepatrí. Zvláštne však je, že dvaja z týchto zdanlivých sprievodcov pravdepodobne navzájom tvoria reálny pár.


Gama Equulei a 6 Equulei vytvárajú optickú dvojhviezdu. Jasnejšia gama Equ dosahuje jasnosť 4,8 mag, 6 Equ má jasnosť iba 6,0 mag. Dajú sa vidieť triédrom. Dve metódy na zmeranie periódy rotácie gama Equ priniesli drasticky odlišné výsledky – podľa jednej z nich vyšla jedna otočka na absurdných 72 rokov, čo by bol neotrasiteľný rekord v rotačnej perióde hviezd, druhá menej než 15 pozemských dní.


Delta Equulei s jasnosťou 4,5 mag pozostáva z dvoch hviezd 5. magnitúdy vzdialených od seba asi iba 0,4″, aj to len v čase najväčšieho vzdialenia zložiek, ktoré majú obežnú dobu 5,7 roka. Amatérskymi ďalekohľadmi sú teda nerozlíšiteľné. Ak by v tejto sústave boli planéty, museli by obiehať buď jednu z hviezd vo vzdialenosti menšej ako 0,66 au, alebo obe hviezdy vo vzdialenosti minimálne 16 au. Planéty, ktorých vzdialenosti by boli medzi týmito dvoma hodnotami, by nemali stabilné dráhy.


Ďalšou viacnásobnou hviezdou, pravdepodobne štvorhviezdou, je epsilon Equulei známa aj ako 1 Equ. Amatérski astronómovia ju poznajú ako dvojhviezdu, v skutočnosti však obsahuje tri rozlíšiteľné zložky a možno aj jednu spektroskopickú.

 
Galaxia NGC 7015, na ktorú máme čelný pohľad. Zdroj: Göran Nilsson & The Liverpool Telescope.


Na objekty je Koník rozhodne chudobnejší než menší, ale dobre situovaný Južný kríž. Nápadná hviezdokopa M 15 patrí už väčšiemu Pegasovi, hoci sa nachádza blízko obrazca Koníka, len 1° od jeho hranice. Súhvezdie je vzdialené od Mliečnej cesty a leží bližšie ku galaktickému pólu. Preto v ňom z hľadiska objektov prevládajú galaxie, ale všetky sú veľmi slabé, nezaujímavé pre majiteľov triédrov a menších ďalekohľadov. Najjasnejšia z nich je NGC 7015 v severnej časti súhvezdia s dvanástou magnitúdou. Nie je v dosahu menšieho ako 15-centimetrového ďalekohľadu a aj u toho len za vynikajúcej viditeľnosti. 30-centimetrový ďalekohľad rozlíši jej jasnejšie jadro a pretiahnutý tvar. Hľadíme na ňu spredu.


Menšia a slabšia galaxia NGC 7040 má jasnosť uvádzanú v rozsahu iba 14,1 – 15 mag. Až 40-centimetrový ďalekohľad ukáže jej hmlisté halo, ktorého južný okraj ohraničuje úsečka troch hviezd našej Galaxie. Nevidieť však centrálne zjasnenie jadra.

NGC 7040.jpg
Galaxia NGC 7040 s troma hviezdami našej Galaxie, ktoré ohraničujú jej južný okraj. Zdroj: commons:wikimedia.org


 


Konik cierny.png
Mapa Koníka. Autor: Jana Plauchová