Čo možno neviete o Lýre
Jana Plauchová - 2016-08-08

Vega, piata najjasnejšia hviezda oblohy a druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Kredit: Morigan221

Názov najjasnejšej hviezdy alfa, Vega, pochádza z arabského „Al Nasr al Waki“, čo znamená „(orol) vrhajúci sa strmhlav“. Nenaráža tým na blízke súhvezdie Orol, ale na asterizmus tvorený hviezdami alfa, epsilon a zéta Lyrae, ktorý znázorňoval sčasti sklopené krídla skalného orla. Jej kulminácia v blízkosti zenitu a žiarivobiela farba vytvárajú dojem, že je jasnejšia než najjasnejšia hviezda severnej oblohy – Arktúr. Vega patrila medzi prvé hviezdy, u ktorých bola zistená paralaxa a tiež zmeraný priemer – zhruba 3 priemery Slnka.


Vega je horúca biela hviezda. Vinou odstredivej sily rotácie sú jej póly (10 150 K ) výrazne teplejšie ako rovník (7 950 K), pretože sú bližšie k horúcemu jadru. Rotačná os Vegy zhodou okolností mieri na Zem. Obklopuje ju plynoprachový disk. Je pravdepodobné, že z neho práve vzniká planetárna sústava. Jej planéty však nečaká dlhý život. Vega je už v polovici predpokladanej doby jej existencie na hlavnej postupnosti. Prípadný život na jej planétach by sa teda nemal šancu rozvinúť. Keďže sa na Vegu pozeráme v smere jej pólu, disk zaznamenávame zvrchu ako infračervené halo okolo nej.


Rocky_Ring_of_Debris_Around_Vega.jpg


Umelecká predstava o protoplanetárnom disku obklopujúcom Vegu. Kredit: NASA/JPL-Caltech


Beta Lyrae, Sheliak, je zákrytová premenná hviezda, ktorá patrí k najintenzívnejšie skúmaným vôbec. Hlavná zložka mení svoju jasnosť zhruba o jednu magnitúdu s periódou 12,9 dňa. Je veľmi tesnou dvojhviezdou, ktorej jedna zložka je obor spektrálnej triedy B, druhá má spektrálny typ A V. Obe hviezdy gravitačným pôsobením vytvárajú spoločný plynový obal. Časť plazmy po špirále uniká z obra a cez hrubý akréčny disk dopadá na menšieho spoločníka. Takto sprievodca odobral väčšej zložke veľkú časť hmoty a preto je teraz hmotnejší, hoci vo vývoji za obrom zaostáva. Za normálnych okolností by totiž hmotnejšia zložka dvojhviezdy mala opustiť hlavnú postupnosť prvá. Z toho astronómovia usudzujú, že väčšinu svojej hmotnosti nadobudol sprievodca iba nedávno a to pohlcovaním hmoty obra. Zároveň sú obe hviezdy gravitačnou silou aj odstredivou silou rýchlych rotácií sformované do tvaru výrazných elipsoidov. Magnitúda dvojhviezdy sa mení nielen vplyvom vzájomných zákrytov, ale aj vplyvom toho, či sú k nám hviezdy natočené kratšími alebo dlhšími osami elipsoidov. Preto sú zmeny jasnosti spojité. Takéto tesné dvojhviezdy sa nazývajú dotykové, hoci fotosféry zložiek Sheliaku delí v skutočnosti vzdialenosť asi štvrtiny astronomickej jednotky a teda majú do reálneho dotyku ďaleko.


Epsilon Lyrae s magnitúdou 3,9 je známa štvorhviezda. Tvoria ju dve k sebe gravitačne viazané dvojhviezdy. Všetky štyri zložky patria k typu A. Vzájomné obežné dráhy oboch dvojíc sú veľmi výstredné a vzdialenosti hviezd v rámci každého páru kolíšu v priebehu obehu najmenej o 100 AU. Takéto štvorhviezdy bývajú pomerne staré. Vek tejto sústavy je odhadovaný na 800 miliónov rokov. Je dosť možné, že časom sa rozpadne na dve samostatné dvojhviezdy.


Messier_57.jpg


Novšia snímka Hubblovho ďalekohľadu zachytávajúca krásnu hmlovinu Prstenec. Kredit: spacetelescope.org


V Lýre sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín na oblohe – Prstenec (M 57). Skutočný tvar hmloviny v trojrozmernom priestore je sporný. Najjednoduchšia hypotéza vraví, že ide skutočne o sploštený prstenec. Podľa inej teórie je to guľová obálka hmoty, ktorá vyzerá ako prstenec vďaka tomu, že na bokoch sa dívame cez hustejšie vrstvy plynu, ktoré sa zdajú byť jasnejšie. Ďalší astronómovia ju považovali za torus, útvar, ktorý by zboku vyzeral podobne ako ďalšia známa planetárna hmlovina – Činka. Z rozloženia prachových zhustnutí okolo žiariaceho prstenca dnes usudzujeme, že hmlovina nemá tvar gule, ale valca, do ktorého zo Zeme hľadíme priamo zhora. Jej jednoduchý vzhľad je teda spôsobený len perspektívou.


V Lýre bol prostredníctvom družice WISE objavený aj najchladnejší známy hnedý trpaslík. Leží zhruba 40 ly od nás. Na jeho povrchu podľa odhadov panuje teplota nižšia ako 300 K (27°C).


Lyr.PNG


Mapa Lýry. Kredit: Jana Plauchová