Súhvezdie Malého medveďa je širšej verejnosti známe hlavne vďaka jeho najjasnejšej hviezde Polárke, ktorá sa nachádza necelý stupeň od severného svetového pólu. Mnohí amatérski astronómovia si v súvislosti s Malým vozom spomenú aj na dvojicu jeho jasných zadných kolies – žltkastý Kochab a optickú dvojhviezdu Pherkad.
Už menej ľudí vie, že podobne ako pri
Veľkom voze, nielen zadné, ale aj predné kolesá Malého voza sú pomenované: ζ UMi, koleso ležiace najbližšie k Polárke, sa označuje ako Alifa al Farkadain, a predné koleso vzdialenejšie od Polárky, η UMi, ako Anwar al Farkadain. Tieto dva názvy v preklade značia „slabšie z dvoch teliat“ a „jasnejšie z dvoch teliat“. Kuriózne je však, že napriek označeniu „jasnejšia“ je η slabšia ako ζ a že dvojicu mien dostali hviezdy omylom – tieto názvy totiž pôvodne označovali Kochab a Pherkad. Meno Pherkad je v skutočnosti skomolenina z Alifa al Farkadain. Vlastné meno s neobyčajným pôvodom – tureckým – má aj druhá hviezda oja Malého voza, najbližšia hviezda obrazca k Polárke. Volá sa Yildun, čo značí jednoducho „hviezda“.
Polárka samotná je výnimočná nielen svojou polohou, ale aj tým, že ide o viacnásobnú hviezdu, ktorej najjasnejší člen je súčasne najjasnejšou cefeidou na oblohe, dokonca jasnejšou, než prototyp δ Cephei. Zmeny jej magnitúdy sú však voľným okom nepostrehnuteľné. Dodnes nie je jasné, koľko fyzických sprievodcov Polárka má – vie sa o štyroch telesách v jej (zdanlivej) blízkosti, z ktorých jedno je spektroskopickou dvojhviezdou, takže kandidátov je až päť. Istý je však iba najbližší spoločník označený ako Polárka Ab, ktorý bol najprv objavený prostredníctvom posunu čiar v spektre v Polárky, ale neskôr Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom vyfotografovaný ako samostatné teleso.
Obrazec Malého voza je niekedy astronómami používaný ako test priezračnosti oblohy pre pozorovanie deep-sky objektov. Ak nie je viditeľná hviezda δ alebo ζ viditeľnosť je dosť slabá. Ak nie je pozorovateľná iba najslabšia hviezda η,? viditeľnosť je dobrá, ale na pozorovanie slabších objektov je stále nevhodná. Ak je z miesta s veľkým svetelným znečistením viditeľná η a z tmavých miest θ a 19 UMi, potom je priezračnosť atmosféry veľmi dobrá. Iný spôsob zisťovania atmosférických podmienok pomocou Malého medveďa je určenie najslabšej hviezdy viditeľnej voľným okom v blízkosti Polárky. Samotný Malý medveď je však zafixovaný v povedomí ako súhvezdie chudobné na deep-sky ležiace ďaleko od Mliečnej cesty aj od blízkych zoskupení galaxií. Predsa však nie je celkom prázdne. Zaujímavým i keď slabým objektom je NGC 6217 s magnitúdou 11,2. Jej záber z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu sa často používa na demonštráciu ukážkovej špirálovej galaxie s priečkou – jej priečka je skutočne dosť výrazná.
NGC 6217, špirálová galaxia s výraznou priečkou, ktorá na tomto podrobnom zábere z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu ukazuje jasné aktívne jadro pravdepodobne so superhmotnou čiernou dierou, tmavé prachové pásy, mladé kopy jasných modrých hviezd a červené emisné hmloviny tvorené žiariacim vodíkom. Zdroj: NASA, ESA, and the Hubble SM4 ERO Team
Iná galaxia, NGC 3172 nazývaná Polarissima Borealis, je najbližšia katalogizovaná galaxia k Severnému svetovému pólu. Jej uhlová vzdialenosť od pólu predstavuje iba 53 uhlových minút. Má však veľmi malý uhlový priemer a magnitúdu len 13,6. Za pozorovanie preto stojí skôr pre pocit, že sme videli najsevernejšie ležiaci NGC objekt.
Voz či medveď? Ťažká otázka, nakoľko na rozdiel od Veľkého voza, v Malom voze sú spojnice asterizmu Malý voz totožné so spojnicami obrazca Malého medveďa. Preto sa tieto dva pojmy často stotožňujú a niekedy sa dokonca udáva Malý voz ako oficiálny názov súhvezdia. Aj v prípade, že zostaneme pri zvieracom pomenovaní, naskytne sa ďalší problém a to, či ide o medveďa samca alebo medvedicu. Legendy povoľujú obe možnosti – proti známej verzii, v ktorej je Veľká medvedica princezná Kallisto a Malý medveď jej syn Arkas stojí iný príbeh – v ňom sú oba medvede medvedicami, ktoré sa starali o najvyššieho gréckeho boha Dia, kým bol dojčaťom.
A napokon sa Malý medveď môže pochváliť aj radiantom meteorického roja, hoci veľmi málo výdatného – sú ním Ursidy, ktorých maximum nastáva okolo 22. decembra. Zaujímavosťou je, že tento roj vytvorený kométou Tuttle objavili Slováci – astronómovia zo Skalnatého plesa v roku 1945.
Mapa Malého medveďa. Autor: Jana Plauchová
(zdroj:PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. prvé. vyd. Hurbanovo : Slovenská sústredná hvezdáreň Hurbanovo, 592 s. ISBN 978-80-89998-357)
Záber z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu ukazujúci Polárku a jej dvoch najbližších sprievodcov – Polárku Ab, ktorá bola najprv známa len vďaka zmenám v spektre hlavnej zložky a Polárku B, ktorú pozoroval už William Herschel v roku 1780. Zdroj: NASA, ESA, G. Bacon (STScI)
