Toto neveľké a slabo viditeľné jarné súhvezdie nemá takmer nijaké zaujímavé objekty, zato v ňom nájdeme zopár tajuplných hviezd. V minulosti tento úsek oblohy obsahoval aj ďalšie súhvezdia – Mačka (Felis) a Sova (Noctua). Neskôr sa však od nich upustilo.

Najjasnejšia hviezda Pohára nie je alfa, ale až delta s jasnosťou 3,56 mag. Jeho ostatné hviezdy nepresahujú štvrtú magnitúdu. Alfa Crateris, druhá najjasnejšia hviezda súhvezdia, sa nazýva Alkes z arab. „Al kás“, „pohár“, „vínny pohár“, či „plytká miska“. Je to oranžový obor s jasnosťou iba 4,07 mag. Pohybuje sa nezvyčajne rýchlo. Kým väčšina hviezd má voči Slnku rýchlosť v rozsahu 20 až 40 km/s, Alkes dosahuje až 130 km/s. Značí to, že nás navštívil z inej časti Galaxie. Oblasť, z ktorej pochádza, musí byť bohatá na kovy. Zároveň bolo v spektre tejto hviezdy zistené vysoké zastúpenie kyánu.

Nepomenovaná, slabá beta Crateris, je v skutočnosti obrom s teplotou približne 9 000 K. Jeho hmotnosť by mala byť podľa teórie hviezdneho vývoja zhruba tri hmotnosti Slnka. Má sprievodcu, bieleho trpaslíka, s povrchovou teplotou až 34 000 K. Jeho jasnosť však dosahuje len 13,4 mag. Prvé náznaky existencie tohto trpaslíka mali astronómovia už v roku 1928, ale jeho potvrdenie prišlo iba nedávno. Na začiatku svojej existencie musela byť hviezda predchádzajúca dnešnému bielemu trpaslíkovi ešte hmotnejšia než dnešná hlavná zložka beta Crateris. Z hviezdy ťažšej ako tri hmotnosti Slnka by však malo zostať skolabované jadro s 0,7 hmotnosťami Slnka – ale pozorovaný trpaslík má len 0,43 hmotnosti Slnka. Tento rozpor možno vysvetliť tým, že väčšinu svojej hmoty budúci biely trpaslík odovzdal dnešnej hlavnej zložke systému.

Hlavná zložka dvojhviezdy gama Crateris dosahuje jasnosť 4,14 mag. Je veľmi slabo preskúmaná. Nie je dokonca jasný ani jej spektrálny typ, ktorý sa udáva v celom rozsahu typu A, od A0 po A9. V určení typu nepomáhajú ani merania povrchovej teploty, v ktorých vychádzajú hodnoty od 7 708 K po 10 700 K. Z nepresnosti v určení teploty vyplýva aj nepresnosť v určovaní jej svietivosti, priemeru a hmotnosti. Čo však vieme pomerne s istotou je skutočnosť, že gama Crt A rýchlo rotuje. Okolo svojej osi sa otočí za menej ako 0,6 dňa. Niektorí autori na základe štúdia jej infračerveného žiarenia tvrdia, že ju obklopuje disk prachu podobne ako Vegu, niektorí nie. To, že o gama Crateris toho veľa nevieme, je o to čudnejšie, že zo všetkých hviezd základného obrazca Pohára sa nachádza k Slnku najbližšie.

Prečo je najjasnejšia hviezda Poháru označená až ako delta, nevedno. Možno chcel Johannes Bayer dať označenie alfa a beta dvom hviezdam ležiacim najbližšie k Hydre bez ohľadu na ich jasnosť. Delta Crateris je obor s teplotou 4 600 K, ktorá mu dáva farbu na rozhraní oranžovej a žltej. Aj on má rýchly pohyb voči Slnku, 68 km/s. Prišiel k nám preto z inej časti Galaxie, ale zároveň z odlišnej, než na kovy bohatý Alkes.

Théta Crateris je hviezda hlavnej postupnosti tiež na rozhraní medzi dvoma typmi podobne ako delta Crt, ale v jej prípade sú to typy B a A. Jej povrch rozpálený na 11 170 K vydáva energiu 120 Sĺnk, z nezanedbateľnej časti v ultrafialovom spektre. Priemer aj hmotnosť hviezdy sú pravdepodobne trojnásobkom Slnka. Théta Crt veľmi rýchlo rotuje, otočka jej trvá menej ako 0,8 dňa. Rotácia je taká rýchla, že hviezda by bola pri pohľade zblízka zdeformovaná do zreteľného elipsoidu. Následkom toho sú jej póly, ktoré sa nachádzajú bližšie k horúcemu jadru, teplejšie než rovník. Pri svojej hmotnosti by mala vodík v jadre spaľovať asi 350 miliónov rokov, dve tretiny tejto doby má už pravdepodobne za sebou. Po prekonaní fázy obra zanikne ako biely trpaslík so 70 % hmotnosti Slnka.