Čo možno neviete o Štíte
Jana Plauchová - 2020-07-31

Divá kačica (M 11). Zdroj: commons.wikimedia.org

Štít je jediné zachované súhvezdie, ktoré má politický podtext. V 17. storočí navrhol astronóm Ján Hevélius pomenovať toto súhvezdie na počesť poľského kráľa Jána III. Sobieského. Kráľ poskytol výraznú podporu Hevéliovi, keď mu v Gdaňsku v roku 1679 vyhorela hvezdáreň.


Štít patrí medzi štyri najmenšie súhvezdia severnej oblohy a je piatym najmenším súhvezdím celkove. Nachádza sa vo veľmi jasnej časti Mliečnej cesty, ktorá pokrýva väčšinu jeho plochy. Hoci jeho obrazec neobsahuje nijaké jasnejšie hviezdy, celá oblasť je na hviezdy bohatá.



Najjasnejšia a zároveň jediná hviezda, ktorá má jasnosť väčšiu ako 4. magnitúda, je alfa Scuti alebo 1 Aquilae. Keďže Štít nie je staroveké súhvezdie, nemá tento oranžový obor nijaké pomenovanie. Jeho jasnosť varíruje asi o 10 % v neznámej perióde, čo sa však voľným okom nedá postrehnúť.


Gama Scuti je buď bielou hviezdou hlavnej postupnosti alebo bielym podobrom. Zaujímavý je jej pohyb. Rýchlosť a smer gama Sct ukazujú, že o 2,1 miliónov rokov minie Slnko len vo vzdialenosti 14 ly. Vtedy dosiahne na pozemskej oblohe jasnosť -2,1 magnitúd (v porovnaní so súčasnou 4,7 mag) a bude takmer dvakrát jasnejšia než dnešný Sírius!


Delta Scuti je obor typu F4. Stal sa známym tým, že mení svoju zdanlivú hviezdnu veľkosť. Dal meno malej, ale špecifickej skupine pulzujúcich premenných hviezd, ktorých periódy sú spravidla extrémne krátke – len niekoľko hodín. Premenné typu delta Scuti sú v podstate menej hmotné verzie cefeíd.


Epsilon Scuti je žltým obrom. V jeho okolí sa nachádza až päť slabučkých sprievodcov, pričom troch z nich – B, D a E – sme už s istotou vylúčili ako zdanlivých kvôli rýchlej zmene ich uhlových vzdialeností s hlavnou zložkou. S veľkou pravdepodobnosťou to platí aj o zostávajúcich sprievodcoch C a F.


Scutum_Star_Cloud.jpg




Hviezdny oblak v Štíte. Autor: Hypatia Alexandria


Štít sa rozkladá blízko galaktického stredu. Jeho názov nesie aj jedno z dvoch hlavných špirálových ramien Galaxie: rameno Štít-Centaurus. Najvýraznejším objektom súhvezdia je Hviezdy mrak v Štíte. Ide o jednu z najjasnejších a najlepšie viditeľných oblastí Mliečnej cesty. Leží južne od beta Scuti a javí sa ako hmlistá jasná škvrna s priemerom asi 5°. Týmto smerom nám v pohľade na Mliečnu cestu neprekáža medzihviezdny plyn a prach. Odkrýva nám preto výhľad do hlbších častí našej Galaxie, konkrétne do ramena Strelca. Za vynikajúcich podmienok možno rozoznať, že tento oblak nemá pravidelný tvar. Ďalekohľad ukáže bohaté hviezdne pole, a pokiaľ má prístroj dostatočnú svetelnosť, dajú sa v ňom zaregistrovať aj tmavšie oblasti – prachové hmloviny.


Hviezdny oblak obsahuje aj hviezdokopu M 11 s názvom Divá kačica. Táto krásna otvorená hviezdokopa údajne svojím tvarom pripomína tohto vtáka. Podľa iného výkladu má jej vejárovitý tvar pripomínať kŕdeľ letiacich kačíc. Jej najhustejšia stredová časť obsahuje tmavú medzeru, ktorá ju zdanlivo delí na dve časti. M 11 sa na rozdiel od mnohých iných otvorených hviezdokôp javí ako pomerne kompaktná. Priemerná priestorová hustota hviezd je 1 200-krát a v najhustejších častiach dokonca 10 000-krát väčšia ako v okolí Slnka. Len v najvnútornejšom priestore s priemerom 19 ly sa nachádza 400 hviezd.


NGC_6712.jpg


Výrez zo snímky Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu zachytáva guľovú hviezdokopu NGC 6712. Zdroj: commons.wikimedia.org


Napokon sa tu nachádza jedna guľová hviezdokopa NGC 6712, ktorá bola objavená až v roku 1749. Do 30. rokov 19. storočia ju klasifikovali ako hmlovinu. Na rozdiel od iných guľových hviezdokôp NGC 6712 obsahuje podľa výskumov podstatne menej ľahkých hviezd ako ťažkých hviezd. Vysvetlením môže byť to, že ako hviezdokopa obieha okolo jadra Galaxie, dostáva sa blízko jej stredu, a ten z nej menej hmotné členy gravitačne vytrháva.


Scit cierny.PNG


Mapa Štítu. Autor: Jana Plauchová