Čo možno neviete o Veľkej medvedici
Jana Plauchová - 2013-05-28

Hubbleova vesmírna hlbina, pohľad do minulosti na mladé galaxie, ako vyzerali asi miliardu rokov po Veľkom tresku. Zdroj: NASA (http://hubblesite.org/)

Rozličné civilizácie si v priebehu dejín predstavovali pod hviezdami Veľkého voza rozličné veci – ako príklad uveďme pluh, naberačku či jedookého muža. Iné je to však s celým obrazcom medvedice. Je zvláštne, že v zoskupení slabších hviezd okolo Veľkého voza videli medveďa nielen národy v Mezopotánii, v severnej Ázii, Féničania, Peržania a Gréci, ale aj severoamerickí Indiáni.

Či je podoba obrazca s medveďom taká výrazná, že k tomu dospeli obyvatelia oboch kontinentov nezávisle na sebe, alebo si pomenovanie so sebou Indiáni priniesli, keď sa sťahovali z Ázie do Ameriky cez Beringovu úžinu, dodnes nevieme.

Pri veľkom orientačnom význame Veľkej medvedice či presnejšie Veľkého voza na oblohe sa často stráca fakt, že Veľká medvedica je tretím najväčším súhvezdím oblohy a najväčším súhvezdím severnej oblohy. Lepšie povedané, najväčším súhvezdím, ktoré sa celé rozprestiera na sever od svetového rovníka. Je tiež najväčším cirkumpolárnym súhvezdím, ak ho medzi ne zaradíme – prísne vzaté totiž na území Slovenska z neho malý najjužnejší kúsok zapadá, no napriek tomu si sotva vieme zoznam cirkumpolárnych súhvezdí bez Veľkej medvedice predstaviť.

Všetkých sedem hviezd Veľkého voza má vlastné mená a medzi nimi sa ukrýva aj najjasnejšia hviezda celého súhvezdia s magnitúdou 1,8. Tou však nie je α, Dubhe, ale až ε, Alioth. Dôvod je ten, že vo Veľkom voze Bayer urobil pri  označovaní gréckymi písmenami výnimku – hviezdy v ňom nie sú označené od najjasnejšej po najslabšiu, ale zaradom podľa vzrastajúcej rektascenzie. Na zvyšok súhvezdia sa však už táto zvláštnosť nevzťahuje. Dodajme tiež, že víťazstvo Aliotha nad Dubhe v jasnosti bolo veľmi tesné – Alioth je od Dubhe jasnejší len o necelú desatinu magnitúdy a voľným okom tento rozdiel nie je viditeľný.


Druhá hviezda oja voza, Mizar, tvorí spolu s voľným okom viditeľným spoločníkom Alcorom jednu z najznámejších hviezdnych dvojíc. Napriek tomu nie je doteraz jasné, či ide o fyzickú, alebo len zdanlivú dvojicu. Ak však aj sú fyzickou dvojhviezdou, potom naozaj veľmi širokou. Vzdialenosť medzi Mizarom a Alcorom musí byť najmenej 15 000 AU a ich vzájomná obežná doba minimálne 800 000 rokov. Čo je isté, je to, že obe hviezdy sú členmi rovnakej pohybovej hviezdokopy spolu s ďalšími hviezdami obrazca Veľkého voza s výnimkou najzápadnejšej a najvýchodnejšej – Alkaidu a Dubhe. Alkaid nielenže nepatrí do zmienenej pohybovej hviezdokopy, ale s povrchovou teplotou 20 000 K je tiež jednou z najhorúcejších hviezd viditeľných voľným okom. Keby bol Alkaid stredom našej slnečnej sústavy, život by bol kvôli jeho spaľujúcej žiare možný až vo vzdialenosti 25 AU, čo je medzi Uránom a Neptúnom.


Nenápadná hviezdička 7,5 magnitúdy označená ako Lalande 21185 je najjasnejším červeným trpaslíkom severnej hviezdnej oblohy. Dá sa pozorovať už triédrom a nachádza sa v zadnej nohe Veľkej medvedice.

Súhvezdie obsahuje viac než 150 objektov NGC katalógu a 8 objektov Messierovho katalógu. Najznámejšími sú Sovia hmlovina (M 87), Galaxia veterník (M 101), či dvojica gravitačne navzájom sa ovplyvňujúcich galaxií M 81 a M 82. Medzi peknými Messierovými objektmi však môžeme nájsť v tomto súhvezdí aj jeden Messierov omyl. Objekt M 40 nie je žiadna hmlovina, hviezdokopa ani galaxia, ale iba dvojhviezda, navyše optická – skutočná vzdialenosť oboch zložiek od Zeme sa značne líši.

No a napokon, nad spojnicou hviezd Alioth – Megrez sa nachádza miesto, ktoré Hubbleov vesmírny ďalekohľad snímkoval neprestajne päť dní. Výsledkom bol prvý hlboký obrázok najvzdialenejších končín vesmíru – Hubbleova vesmírna hlbina alebo Hubbleovo hlboké pole. Na tomto zábere je viac než 3000 galaxií jasnejších než 29 mag. rôznych typov a je to pohľad na časť mladého vesmíru tak, ako vyzeral asi miliardu rokov po Veľkom tresku.


 


Ursa Maior.JPG


Mapa Veľkej medvedice. Autor: Jana Plauchová