Čo možno neviete o Býkovi
Jana Plauchová - 2018-12-20

Krabia hmlovina. Zdroj: commons.wikimedia.org

Je veľmi veľa vecí, ktoré možno o Býkovi napísať. Toto súhvezdie hostí hneď prvé dve najjasnejšie hviezdokopy oblohy a tiež najjasnejší pozostatok supernovy. Viete však, že jeho najjasnejšou hviezdou je Parilicium?

Parilicium je totiž nepoužívaný názov pre Aldebaran. Tento oranžový obor vyše 40-krát rozmernejší než Slnko je najbližšou hviezdou, okolo ktorej preletí sonda sonda Pioneer 10. Pri jej rýchlosti 12,24 km/s sa tak však stane až za 1,5 milióna rokov.


Aldebaran, žiaľ, dosť prežaruje hviezdokopu ležiacu zhodou náhod za ním, ale dvakrát tak ďaleko – Hyády. Štastie, že je najjasnejšou hviezdokopu oblohy, takže vidíme aspoň jej najjasnejšie členy. Vysoká jasnosť Hyád súvisí s tým, že so vzdialenosťou 134 – 150 ly sú našou najbližšou hviezdokopou. Tá blízkosť je však aj na škodu – pre svoju rozptýlenosť neposkytuje pri pohľade ďalekohľadom taký pozorovateľský zážitok ako vzdialenejšie hviezdokopy. Situácia sa však bude v priebehu tisícročí zlepšovať, lebo Hyády letia priestorom preč od nás. Pred 80 000 rokmi k nám boli dvakrát bližšie ako dnes.


Hyady.jpg
Hyády s jasným Aldebaranom v popredí. Zdroj: commons.wikimedia.org


Slávu Hyád však zatieňujú o 200 ly vzdialenejšie a aj preto krajšie Plejády. Tie pre zmenu smerujú pri lete vesmírom k nám. V mnohých mytológiách boli Plejády samostatným, významným súhvezdím. Dodnes sa niekde stretneme s mylným názorom, že ide o súhvezdie. Ich najjasnejšie hviezdy sú modrobiele žeravé nadobry. Zahaľujú ich oblaky medzihviezdnej hmoty najprv považovanej za pozostatok látky, z ktorej vznikali. Ide však len o hmotu, ktorá sa náhodou stretla s hviezdokopou. Časom cez ne prejde a bude putovať ďalej vesmírom, kde sa opäť stane tmavou a neviditeľnou.


Plejady.jpg


Plejády v ich známej podobe. Zdroj: commons.wikimedia.org

Lambda Tauri je zákrytová premenná hviezda typu Algol. Kvôli množstvu iných fascinujúcich objektov v Býkovi sa však na ňu dosť často zabúda. A neprávom – jedna z jej zložiek je v skutočnosti oveľa svietivejšia ako Algol – dosahuje 4 000-násobok svietivosti Slnka. Tento biely obor sa pri svojom obehu pravidelne skrýva za slabšieho sprievodcu, ktorý má „len“ 95-násobok svietivosti Slnka. Zákryty sú čiastočné, čiže len časť kotúča jednej hviezdy býva zakrývaná druhou.


Premenná T Tauri predstavuje konečnú fázu protohviezdy, kde dochádza k nerovnovážnemu stavu medzi produkovanou a vyžarovanou energiou. Predpokladá sa, že Slnko počas svojho vývoja tiež patrilo do tejto skupiny. T Tauri je obklopená vejárovitým prachovým mračnom. Táto hmlovina tiež mení jasnosť, ale nie súčasne s hviezdou, čo si doteraz nevieme vysvetliť.


T tauri.jpg


T Tauri s okolitou hmlovinou. Zdroj: commons.wikimedia.org

Ďalším objektom takmer rovnako známym ako Plejády a Hyády, aj keď ani zďaleka nie takým jasným, je prvý objekt Messierovho katalógu, Krabia hmlovina. Je to jediný zvyšok po supernove, ktorý Charles Messier zaznamenal. Stredový pulzar, Krabí pulzar, sa okolo svojej osi otočí približne 30-krát za sekundu. Ako u všetkých pulzarov, aj u Krabieho sa rotácia pomaly spomaľuje pod vplyvom brzdenia okolitého magnetického poľa. Za 75 000 rokov sa jeho rotačná perióda spomalí na približne jednu otočku za sekundu. Ubúdajúca rotačná energia sa postupne premieňa na energiu, ktorá zahrieva okolie Krabej hmloviny. Dôkladné pozorovania ukazujú, že materiál v stredovej oblasti M 1 sa mení v priebehu niekoľkých týždňov. Na Zemi by kocka s hranou dĺžky jedného centimetra vyrobená z hmoty tohto pulzaru vážila 10 miliónov až 10 miliárd ton.


Vo vzdialenosti asi 1,5° od Krabej hmloviny sa nachádza ďalší pulzar. Je výnimočný tým, že má najdlhšiu známu periódu pulzov – 3,74549 s. Nachádza sa od nás skoro v rovnakej vzdialenosti ako Krabí pulzar, 6 500 ly, takže ani ich reálna vzdialenosť nebude na kozmické pomery veľká. Ponúka sa možnosť, že by spolu mohli vývojovo súvisieť, no v súčasnosti túto možnosť nevieme potvrdiť ani vyvrátiť.


V tomto súhvezdí urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad prvú snímku objektu, ktorý je pravdepodobne extrasolárnou planétou. Obieha okolo dvojhviezdy, s ktorou je spojená dlhou svetelnou stopou. Vedci sa domnievajú, že gravitačné sily dvojhviezdy udelili planéte impulz a vymrštili ju do priestoru, pričom za sebou zanecháva túto žiarivú stopu.


Taurus.PNG


Mapa Býka. Autor: Jana Plauchová