Jóbova truhla, Diamant či dokonca Malý voz alebo Plejády. Takto ľudia v minulosti i dnes označujú malé, pôvabné letné súhvezdie Delfína. Hoci jeho obrazec netvoria jasné hviezdy, je pekný, kompaktný a ľahko sa na nočnom nebi hľadá. Možno poznáte aj podivný príbeh pomenovania jeho dvoch najjasnejších hviezd.Alfa Delphini s jasnosťou 3,77 mag má meno Sualocin, nie je však najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Tou je beta, Rotanev. Mená hviezd Sualocin a Rotanev sú odzadu čítané meno Nicolaus Venator. Je to latinská podoba mena talianskeho astronóma. Takto šikovne prepašoval svoje meno do názvu dvoch najjasnejších hviezd v súhvezdí. Po prvýkrát sa tieto mená objavili v roku 1814. Ich pôvod bol niekoľko desaťročí záhadou, až ho napokon v devätnástom storočí vysvetlil anglický astronóm Thomas Webb, ktorý ich prečítal pospiatky. Vtedy už boli pomenovania ustálené, a tak sa nezmenili.
Sualocin je modrobiela hviezda. Má fyzického sprievodcu, ktorého objavila družica Hipparcos. Tento objav urobila až astronomická sonda preto, že sprievodca je k hlavnej zložke veľmi blízko. Jeho vzdialenosť predstavuje len 12 au, čo pre pozemského pozorovateľa zodpovedá iba zlomku oblúkovej sekundy. Obehne ju raz za 17 rokov. Sprievodca je typu A, celkom podobný známemu Síriovi A. Keď sa hlavná zložka ako hmotnejšia z oboch premení na bieleho trpaslíka, táto sústava bude pripomínať sústavu dnešnej dvojhviezdy Sírius ešte viac.
Rotanev s jasnosťou 3,63 mag je tesná dvojhviezda tvorená podobrami typu F. Oba sa v súčasnosti menia na červené obry, ktoré skončia ako biele trpaslíky. Pre výstrednú dráhu oboch zložiek by ani jedna z nich nemohla mať planétu na stabilnej orbite. Prípadná planéta by síce mohla dlhodobo obiehať obe hviezdy naraz, ale v takej veľkej vzdialenosti od oboch, že by vylučovala prežitie pozemských foriem života.
Gama Delphini predstavuje peknú fyzickú dvojhviezdu. Jasnejšia zložka je žltkastá a jej sprievodca má v kontraste s ňou jemne modrastý až zelenkastý nádych. Iní pozorovatelia ich obe označia za žlté či žltooranžové alebo za zlatožltú a matne žltú. U slabšej zložky sa dokonca objavujú aj pozorovania, ktoré ju označili za zelenú či modrú. V skutočnosti je biela. Menej hmotná zložka je ešte stále na hlavnej postupnosti, kým z hmotnejšej sa už vyvinul podobor. Ani menej hmotnej zložke však už (z astronomického hľadiska) veľa času do vyhorenia vodíka v jadre neostáva. Dráha zložiek by mala byť veľmi excentrická, ich vzdialenosť sa mení od 40 až po 600 au!
Kappa Delphini je zdanlivá dvojhviezda so zložkami vo vzájomnej uhlovej vzdialenosti 45″. Ich prirýchly vzájomný vlastný pohyb prezradil, že k sebe nepatria. Čo je zaujímavé, uhlovo oveľa ďalej od A zložky, až 212″, leží hviezdička jasnosti 8,62 mag a tá k zložke A fyzicky patrí, zdieľa jej rýchlosť. Ich vzájomná vzdialenosť dosahuje 6 400 au, čo je viac ako 200-násobok medzi Slnkom a jeho najvzdialenejšou planétou Neptúnom. Je zvláštne, že sprievodca sa od hlavnej zložky ešte neodpútal.
Ró Aquilae je hviezda zaujímavá tým, že do roku 1999 patrila do súhvezdia Orol. To ostatne naznačuje aj jej označenie. Vďaka rýchlemu vlastnému pohybu však z Orla prešla do susediaceho súhvezdia, kde jej bolo pridelené označenie Ró Delphini. Pre hviezdu s Bayerovým označením ide o ojedinelý prípad.
Delfín má možno vlastný meteorický roj, no nevie sa to s istotou. 10. júna 1930 bolo napriek Mesiacu, ktorý ožaroval oblohu, zaznamenané krátke, ale silné maximum meteorického roja s radiantom v Delfínovi. Od tých čias však nebola hlásená nijaká ďalšia aktivita Delfiníd. Existovala nádej, že ďalšia spŕška by sa mohla objaviť v roku 2013, no hoci Mesiac tentoraz svojím svitom neprekážal, celková frekvencia meteorov v danej časti oblohy bola slabá. Zdá sa, že Delfinidy sa oficiálnym rojom nestanú.
Mapa Delfína. Autor: Jana Plauchová
Guľová hviezdokopa NGC 6934. Tvorí ju niekoľko státisícov hviezd s vekom až 10 miliárd rokov. Zdroj: HST
