Čo možno neviete o Hadonosovi
Jana Plauchová - 2020-07-02

Barnard 68, jeden z tmavých mrakov Hadonosa. Zdroj: commons.wikimedia.org

To, že Hadonos je neuznaným trinástym súhvezdím Zvieratníka, je medzi astronómami známy fakt. Jeho úsek ekliptiky je dlhší než úsek ekliptiky v Škorpiónovi, a tak sa jeho vyradenie zo Zvieratníka zdá byť nelogické. Navyše obsahuje väčšie množstvo zaujímavých objektov rozličného druhu ako niektoré iné súhvezdia Zvieratníka.


Jeho najjasnejšia hviezda je alfa, Ras Alhague. V spektre tohto bieleho obra nájdeme zreteľné stopy medzihviezdneho plynu, cez ktorý svetlo prešlo; sú absorpčné čiary obsahujúce cenné informácie o zložení medzihviezdnej hmoty. Leží zdanlivo blízko podobne pomenovanej hviezdy Ras Algethi z Herkula.
Názov beta Cebalrai, v originálnom znení „Kalb al Rai“ znamená „pastiersky pes“. Názov sa na rozdiel od väčšiny iných hviezd vyslovuje tak, ako sa píše, s C na začiatku. Jeho význam nemá nič spoločné s Hadonosom; naráža na „pasienky“, ktoré si starí Arabi v tejto oblasti predstavovali. Pre nich bol Ras Alhague pastierom a Cebalrai jeho psom.


Gama nesie meno Muliphen. Fyzikálne sa podobá na Vegu, ale vyzerá menej jasný, keďže leží ďalej. Obklopuje ho prachový disk – ďalšia podobnosť s Vegou. Disk Muliphenu je desaťkrát väčší ako Kuiperov pás v slnečnej sústave. Žiadne exoplanéty sa v ňom síce nenašli, disk však môže obsahovať kvantá ľadových telies rozmeru Pluta.


Zeta_Oph_Runaway_Star.jpg


Záber z infračervenej družice WISE vo falošných farbách na nárazovú vlnu vytláčanú hviezdou zeta Oph. Hviezda má na tejto snímke jasne modrú farbu. Zdroj: commons.wikimedia.org


Zeta Ophiuchi je veľmi hmotná hviezda typu O. Podľa rôznych zdrojov by mala byť 65 000-krát – 68 000-krát svietivejšia ako Slnko. Napriek tomu sa na našej oblohe javí natoľko slabá, že jej naši predkovia nedali meno. Zatieňuje ju totiž medzihviezdny prach. Bez neho by aj pri svojej vzdialenosti 366 – 460 ly bola s bezmála prvou magnitúdou jednou z najjasnejších hviezd oblohy. Medzihviezdny prach zároveň zafarbuje svetlo zeta Oph dočervena, takže na pohľad nemá modrú farbu patriacu jej typu. Vyznačuje sa aj veľmi rýchlym relatívnym pohybom, až 24 km/s. Jej intenzívny hviezdny vietor pohybujúci sa rýchlosťou až 1 600 km/s stláča a zahrieva materiál vo smere jej pohybu a vytvára z neho oblúkovito zakrivenú nárazovú vlnu.


Eta Oph s menom Sabik je druhou najjasnejšou hviezdou Hadonosa. Je to dvojhviezda, ktorej zložky spoločné ťažisko obehnú podľa rôznych zdrojov raz za 80 – 88 rokov. Zároveň je polárnou hviezdou Uránu. Čo viac, obežná doba jej zložiek sa zhodou náhod rovná obežnej dobe Uránu okolo Slnka. A ako bonus, obežná doba zložiek je zhruba rovná dobe, za ktorú ich svetlo doletí na Zem. To značí, že pri pohľade ďalekohľadom na tento pár vidíme zložky v pozícii, v akej sa v danom okamihu voči sebe skutočne nachádzajú, akurát o jeden obeh v minulosti.


Oranžovému obrovi  ní Ophiuchi sa občas hovorí Sinistra, čo značí „na ľavej strane“. V obrazci sa nachádza na začiatku chvosta Hada, no formálne patrí k Hadonosovi. Bola mylne považovaná za dvojhviezdu so spoločníkom siedmej magnitúdy. No sprevádzajú ju až dva hnedé trpaslíky, alebo možno extrémne hmotné planéty.


Rho_Ophiucus_Widefield.jpg


Komplex Ró Ophiuchi. Jeho farebnosť vznikla vďaka rozličným objektom a procesom. Sýtočervená farba pochádza z bombardovania plynu ultrafialovým žiarením mladých hviezd, zatiaľ čo modrú farbu spôsobuje rozptyl svetelných lúčov na jemných prachových časticiach osvetľovaných spredu. Zdroj: commons.wikimedia.org


Ako Ró Ophiuchi sa označuje aj mohutný komplex medzihviezdnej hmoty rozprestierajúci sa od štvorhviezdy ró Ophiuchi až k Antarovi. Tento prachoplynový komplex je jedna z najfarebnejších oblastí na oblohe. Vydáva žiarenie aj v ostatných častiach spektra, takže pre hypotetické bytosti schopné vnímať celé spektrum by bol tento komplex ešte oveľa farebnejší, než sa javí nám. Predstavuje najbližšiu oblasť búrlivého zrodu hviezd. Jeho svetlo k nám letí „iba“ 500 rokov. Pre porovnanie, Veľká hmlovina v Orióne je vzdialená až 1 500 ly. Súčasťou komplexu je aj hmlovina Modrá konská hlava. Nepodobá sa na známejšiu Konskú hlavu v Orióne, ale aj ona má tvar koňa s hviezdou v oku.


Nevýrazná Barnardova hviezda 9,6 magnitúdy sa preslávila hneď dvoma vecami: Je to náš druhý najbližší hviezdny systém po a Centauri a zároveň hviezda s najväčším vlastným pohybom na oblohe. Pre nás je to tiež najbližšia hviezda okrem Slnka pozorovateľná z nášho územia. Jej dnes videné svetlo vyrazilo na cestu k nám len pred 5,9 – 5,97 rokmi. V roku 2018 pri nej bola objavená planéta.


768px-Snake_Nebula.jpg


Tmavý mrak zvaný Hadia hmlovina sa premieta na pozadie bohatých hviezdnych polí do blízkosti hviezdy 44 Ophiuchi. Zdroj: commons.wikimedia.org


Súhvezdie sa stalo známym aj vďaka množstvu guľových hviezdokôp. Najzvláštnejšia z nich je M 19, ktorá má oválne halo. Kvôli tomu sa jej tvar odlišuje od guľového najviac zo všetkých guľových hviezdokôp našej Galaxie. Príčinu nepoznáme.


Hadonos obsahuje aj niekoľko tmavých mrakov. Menej známym je Barnard 72, pre svoj poskrúcaný tvar zvaný Hadia hmlovina.


V smere do súhvezdia Hadonos ľudstvo tiež prvýkrát prekročilo heliopauzu. Stalo sa to prostredníctvom sondy Voyager 1. Na v lete bola od Zeme vzdialená vyše 20 svetelných hodín. Sonda je najvzdialenejším človekom vyslaným objektom vo vesmíre.


Oph black.PNG


Mapa Hadonosa. Autor: Jana Plauchová