Dlhoexponovaná snímka Orióna, v ktorej jasne vystupuje jeho hmlovinové pozadie. Zdroj: Commons.wikimedia.org

O Oriónovi sa toho dá napísať toľko, že by to vystačilo aj na desať takýchto článkov. Je to kráľ medzi súhvezdiami, v ktorom sa spája výrazný, veľmi pekný obrazec s množstvom úchvatných objektov. V tomto článku sa zameriame iba na jeho voľným okom viditeľné hviezdy.

Dve hviezdy Orióna patria medzi desať najjasnejších oblohy. Sú to alfa Betelgeuze a beta Rigel. Rigel sa s magnitúdou 0,12 zaraďuje na 7. miesto a nepravidelná premenná Betelgeuze na 10. miesto. Hviezdy obrazca Orióna navyše nie sú jasné z dôvodu, že by k nám boli blízko, ale preto, že ide o extrémne hviezdy ešte aj na pomery voľným okom pozorovateľných hviezd. Väčšina z nich je mimoriadne masívna, svietivá a často aj veľmi horúca.

Betelgeuze je červený nadobor. Má približne polomer dráhy Jupitera a jej objem miliónkrát presahuje objem Slnka. Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu sa v roku 1995 podarilo zobraziť ho ako disk. Bol to prvý obrázok disku hviezdy nepočítajúc Slnko. Hmotnosť Betelgeuze je 20-násobkom hmotnosti Slnka. Kým však bola na hlavnej postupnosti ako hviezda typu O, mala až 40-násobok hmotnosti Slnka. Túto hmotu stratila prostredníctvom hviezdneho vetra počas jej doteraz len 10 miliónov rokov trvajúceho života.



Pozícia hviezdy Betelgeuze v obrazci Orióna. Zdroj: Commons.wikimedia.org

Rigel je so žiarivosťou uvádzanou v rozsahu 60 000 – 100 000 Sĺnk skutočným kozmickým svetlometom. Má podobný vek ako Betelgeuze, ale vďaka nižšej hmotnosti je Rigel ešte len na začiatku fázy rozpínania sa a chladnutia, čiže premeny na červeného nadobra. Jeho priemer predstavuje približne vzdialenosť Merkúra od Slnka. Má štyroch sprievodcov.

Gama, Bellatrix, je síce tiež extrémna hviezda, ale oproti predošlým dvom sa nejaví úžasne. Má asi 20 miliónov rokov a na rozdiel od nich sa vďaka nižšej hmotnosti ešte stále nachádza na hlavnej postupnosti.



Rigel a hmlovina Hlava čarodejnice, ktorá sa však už premieta do susedného súhvezdia Eridanus. Zdroj: Commons.wikimedia.org

Ako Oriónov pás sa označuje nápadný asterizmus troch zdanlivo blízko ležiacich, jasnosťou podobných hviezd na jednej línii: Alnitak, Alnilam a Mintaka. Delta Ori, Mintaka, je jedna z mála jasných hviezd, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti svetového rovníka. Alnilam, epsilon Orionis je prostredná a najjasnejšia hviezda Oriónovho pásu. Je preto pozoruhodné, že leží od nás oveľa ďalej ako ďalšie dve. Najvýchodnejšia hviezda Oriónovho pásu je dvojhviezda zéta Ori, Alnitak. Hlavnou zložkou je žeravý nadobor spektrálnej triedy O s magnitúdou 1,79. Predstavuje najjasnejšiu hviezdu typu O na oblohe. V uhlovej blízkosti Alnitaku sa nachádzajú známe objekty: predovšetkým Plamenná hmlovina (NGC 2024) a hmlovina Konská hlava.

Pod trojicou jasných hviezd Oriónovho pásu možno nájsť takmer neznámy asterizmus, „Oriónov minipás“. Tvoria ho tiež tri hviezdy, ale slabšie než tie v skutočnom páse.



Oriónov pás: Zľava hviezdy Alnitak, Alnilam a Mintaka. Pri hviezde Alnitak si možno všimnúť známu hmlovinu Konská hlava. Zdroj: Commons.wikimedia.org

Modrobiely jasný nadobor Saiph tvorí Oriónovu východnú nohu. Jeho názov nedáva zmysel, pretože pochádza z arabského „Saif al Jabbar“, čo značí „meč obra“. Hviezda je však od Oriónovho meča ďaleko. Saiph od nás leží zhruba v rovnakej vzdialenosti ako Rigel a jeho celková svietivosť sa tiež podobá Rigelu – 65 000 Sĺnk. Na oblohe sa však javí výrazne tmavší než Rigel. Dôvod je na prvý pohľad čudný – je to preto, že Saiph je horúcejší než Rigel. Kvôli povrchovej teplote 26 000 K totiž už vydáva veľké množstvo žiarenia v neviditeľnej, ultrafialovej oblasti.

Východná ruka zdvihnutá nad Oriónovu hlavu je zakončená hviezdami chí1 a chí2 Orionis. Sú ukážkovým príkladom toho, že hviezdy zdanlivo blízko pri sebe na oblohe môžu byť od seba v skutočnosti až zarážajúco ďaleko. Kým západnejšia chí1 je od Slnka vzdialená iba 28 ly, východnejšia chí2 je tak ďaleko, že jej paralaxa je nemerateľná! To napovedá, že chí2 je v skutočnosti mimoriadne svietivá – až 410 000-násobok svietivosti Slnka. Patrí do zriedkavej skupiny hyperobrov.

Okolo hviezd Bellatrix a Alnilam sú sústredené dve skupiny hviezd nazývané Oriónova asociácia (Ori OB1). Tri hviezdy asociácie boli pred 2 – 5 miliónmi rokov tak urýchlené, že sa dostali za hranice Orióna. Sú to hviezdy AE Aurigae, 53 Arietis a mí Columbae.

Pokračovanie: Čo možno neviete o Oriónovi 2/2



Mapa Orióna. Zdroj: Jana Plauchová



(zdroj:PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357)