Čo možno neviete o Panne
Jana Plauchová - 2018-05-14

Panna je tiež domovom najjasnejšieho kvazaru, jedného z prvých známych: 3C 273. Zdroj: Commons

Panna, kráľovná galaxií. Aj takto by sa dalo nazvať najväčšie zo zvieratníkových súhvezdí a druhé najväčšie z celej oblohy. A takéto je dokonca potom, ako od neho bolo odobraté susediace súhvezdie Váh.


Asi pred 6 000 rokmi dnešná Panna predstavovala bohyňu-matku, až neskôr sa zmenila na nepoškvrnenú dievčinu. Na materskú podobu odkazuje aj meno jej najjasnejšej hviezdy, alfy – Spika. Znamená „klas“ a hodí sa k mytologickému zobrazeniu Panny ako bohyne úrody Demeter, matky Persefony. Spika je mimoriadne horúca a žiarivá tesná dvojhviezda. Ako všetky blízke dvojhviezdy, aj jej zložky sú vzájomnými gravitačnými účinkami silne zdeformované. Tvoria zákrytovú a súčasne pulzujúcu premennú hviezdu, avšak len s nepatrnými zmenami magnitúdy.


Beta Virginis sa nazýva Zavijava. Zaujímavá je jej vzdialenosť od Zeme – 33,3 svetelného roka, čiže desať parsekov. Má preto rovnakú zdanlivú magnitúdu (3,8) ako absolútnu.


Zéta Virginis má meno Heze. Leží iba približne pol stupňa južne od svetového rovníka. Kvôli precesii sa svetový rovník od Heze vzďaľuje smerom na sever. Pred rokom 1883 hviezda ešte bola na severnej hviezdnej oblohe, potom ju však svetový rovník prekročil a Heze sa tak stala súčasťou južnej oblohy. Éta Virginis, Zaniah, sa tiež nachádza takmer na svetovom rovníku. Spojnica týchto dvoch hviezd preto na oblohe zhruba vyznačuje jeho úsek.


Hoci je omega Virginis označená posledným písmenkom gréckej abecedy, kvôli svojej polohe na severozápade súhvezdia má zároveň Flamsteedovo označenie 1 Virginis. Je jedinou hviezdou na oblohe, ktorá má takéto krajné označenie Bayerom aj Flamsteedom zároveň.
CU Virginis je jediná známa hviezda hlavnej postupnosti, ktorá v priebehu svojej otočky vysiela aj rádiové pulzy, podobne ako pulzary. Čo je ešte čudnejšie, v roku 1980 sa z neznámych dôvodov rotačná perióda hviezdy zvýšila.


Nijaké súhvezdie nie je také bohaté na galaxie ako práve Panna. V severnej časti sa nachádza Kopa galaxií v Panne, rozľahlý systém približne 2 000 – 2 500 galaxií. 160 najväčších z nich sa však „tiesni“ v priestore len o málo väčšom ako naša Miestna skupina galaxií, ktorá obsahuje asi 30 väčšinou výrazne menších členov. Priestor medzi galaxiami v Kope v Panne vypĺňa žeravá plazma s teplotou desiatky miliónov stupňov. Má väčšiu hmotnosť ako všetky galaxie dohromady. Hĺbkové snímky tejto kopy galaxií zase ukázali, že mnohé jej členy, aj tie, čo spolu zdanlivo nesúvisia, sú pospájané slabými prúdmi hviezd.


768px-Messier_87_Hubble_WikiSky.jpg


Eliptická galaxia M 87. Explózie z jej stredu vyvrhli obrovský modrý výtrysk s dĺžkou 8 000 ly smerujúci len na jednu stranu, čím je vzácny. Zdroj: Commons


V blízkosti ťažiska kopy sa nachádza jej najjasnejšia, najmasívnejšia a najaktívnejšia galaxia M 87 nazývaná aj Virgo A. Patrí medzi najväčšie známe galaxie vôbec a je najbližším príkladom obrej eliptickej galaxie. Za zdroj aktivity jej jadra sa považuje centrálna obria čierna diera s hmotnosťou 3 – 6 miliárd hmotností Slnka. Hoci sa nachádza omnoho ďalej ako čierna diera v jadre našej Galaxie, má aj omnoho väčší rozmer, a tak je uhlový priemer čiernej diery v M 87 zhodou okolností rovnaký ako uhlový priemer čiernej diery v strede našej Galaxie. Jej výkon je však až o 8 rádov vyšší ako výkon čiernej diery v jadre našej Galaxie. M 87 tiež obsahuje aspoň o jeden rád viac guľových hviezdokôp než naša vlastná Galaxia. Nachádzajú sa až do vzdialeností 48,9 milióna ly od ťažiska celej kopy Virgo.


Heic1419b.jpg


Superhustá galaxia M60-UCD1 v blízkosti eliptickej galaxie M 60. Zdroj: Commons


Objekt s označením M60-UCD1 má celkovú hmotnosť 200 miliónov hmotností Slnka, no polovica z tej hmoty je nahustená do priemeru menšieho než 80 svetelných rokov! Tento neobyčajný útvar bol označený za ultrakompaktnú trpasličiu galaxiu. Hviezdy v jej vnútorných oblastiach sú k sebe 25-krát bližšie ako hviezdy v okolí Slnka. Doteraz nie je jasné, ako čosi také vzniklo.


M104_ngc4594_sombrero_galaxy_hi-res.jpg


Ďalšou zaujímavou a známou galaxiou je M 104 nazývaná Sombrero. Zdroj: Commons


Panna je tiež domovom najjasnejšieho (vo viditeľnom spektre) kvazaru oblohy – 3C 273. Astronóm Cyril Hazard ho v roku 1963 stotožnil s objektom dovtedy považovaným za nepravidelne premennú hviezdu magnitúdy 12,7. Na hviezdu však mal mimoriadne podivné spektrum plné neidentifikovateľných čiar. Až neskôr si astronómovia uvedomili, že ide o známe čiary vodíka, kyslíka a horčíka, ale veľmi posunuté k červenému koncu spektra.


panna cierna.PNG


Mapa Panny. Autor: Jana Plauchová