Čo možno neviete o Poľovných psoch
Jana Plauchová - 2015-04-20

Vírová galaxia, zrejme najznámejší objekt Poľovných psov. Vpravo je jej menší sprievodca NGC 5195. Kredit: S. Beckwith (STScI) Hubble Heritage Team, (STScI/AURA), ESA, NASA

Toto súhvezdie nemá staroveký pôvod. Johannes Hevelius ho poskladal z hviezd, ktoré predtým patrili Veľkej medvedici. Dva poľovné psy sa pôvodne volali Asterion a Chara a sčasti nadväzujú na grécku mytológiu spojenú s ďalšími súhvezdiami – naháňajú Veľkú medvedicu a Malého medveďa okolo severného svetového pólu.


Poľovné psy sú veľmi chudobné na hviezdy a hmloviny. Najjasnejšia hviezda α sa nazýva Cor Caroli, čiže Karolovo srdce. Meno pochádza z dôb obnovenia anglickej monarchie. Nie je však úplne jasné, či sa pod menom Karol myslel Karol I., ktorý bol sťatý, alebo jeho syn Karol II., ktorý bol dosadený na prázdny trón. Edmond Halley, ktorý toto meno hviezde dal, vraj chcel nejednoznačnosťou získať čo najviac výhod. Spolu s β predstavuje Cor Caroli dvoch psov, ale už sa nezachovalo, ktorú hviezdu reprezentuje ktorý pes. Dokonca sa pôvodné mená zrejme navzájom vymenili, pretože α dostala nové meno Cor Caroli a jej pôvodné meno znejúce pravdepodobne Chara v dôsledku toho prešlo na β. Preto sa v novodobých hviezdnych mapách stretneme ako s alternatívnym menom pre túto hviezdu s pomenovaním Asterion, ale aj Chara.


Cor Caroli je prototypom spektrálnych premenných hviezd. Zmeny jej spektra sú spôsobené magnetickým poľom.  Sprevádzajú ich zmeny magnetického poľa v rozsahu +160 až –140 tisícin Tesla. Tieto zmeny jeho orientácie sú spôsobované tým, že hviezda k nám pri svojej rotácii prikláňa striedavo severný a južný magnetický pól.


β CVn sa teda volá Chara, čo v gréčtine znamená „šťastie“. Je od Slnka vzdialená len 30,2 ly a keďže je zároveň vizuálne slabá, evidentne ide o neveľmi hmotnú a žiarivú hviezdu. V skutočnosti je to o čosi teplejšie a staršie dvojča Slnka. Chara je podľa odhadov asi 7 miliárd rokov stará, kým Slnko má vek 4,6 miliárd rokov. No hoci staršie hviezdy zvyknú svoju rotáciu spomaľovať, Chara rotuje o polovicu rýchlejšie ako Slnko.


Y CVn nenesie nijaké staroveké meno, ale niekde sa stretneme s názvom La Superba. Toto meno jej dal taliansky astrofyzik Angelo Secchi v devätnástom storočí vďaka pozoruhodnému spektru. Je to polopravidelná premenná hviezda neobyčajného spektrálneho typu C7. Táto hviezda je červený nadobor, takzvaná uhlíková hviezda s jadrom z uhlíka a kyslíka. Jej povrch je taký chladný, s teplotou len 2 200 až 2 800 K, že sa na ňom udržia aj niektoré chemické zlúčeniny uhlíka, ktoré pohlcujú modré svetlo a tým posilňujú červenú farbu nadobra. Je jednou z najchladnejších hviezd pozorovateľných voľným okom. Zároveň patrí aj medzi najjasnejšie uhlíkové hviezdy na oblohe.


Veľmi zvláštnou premennou hviezdou je AM CVn. Je to tesná dvojhviezda s neuveriteľne krátkou obežnou dobou – 18 minút. Podľa všetkého ide o dvojicu bielych trpaslíkov, pričom jeden z nich, hmotnejší, no menší, nasáva hmotu z druhého, väčšieho a menej hmotného spoločníka. Nasávanie hmoty bude pokračovať dovtedy, kým trpaslík pod vplyvom nahromadenej hmoty neexploduje. Vedci dúfajú, že sa im podarí zachytiť tzv. gravitačné vlny, ktoré by táto dvojica bielych trpaslíkov mohla pri obehu produkovať.


Poľovné psy vidíme z nášho pohľadu kolmo na Mliečnu cestu, preto sa týmto smerom dá pozorovať a fotografovať veľa galaxií v najvzdialenejších oblastiach vesmíru. Najznámejšou z nich je špirálová M 51 alebo Vírová galaxia. Bola prvou objavenou špirálovou galaxiou, presnejšie prvou galaxiou, u ktorej sa zistil tvar špirály. Hviezdy v jej jadre sú umiestnené tak nahusto, že pozorovateľ z hypotetickej planéty obiehajúcej okolo ktorejkoľvek z nich by mal aj v noci svetlo ako cez deň. Vírová galaxia má aj svojho sprievodcu, menšiu galaxiu NGC 5195. Tá sa zrejme zaslúžila aj o to, že špirálové ramená väčšej, materskej galaxie, sú také výrazné.


Veľkými ďalekohľadmi môžeme vidieť celé zhluky galaxií, ktoré ďalej pokračujú vo Vlasoch Bereniky.


CVn.jpg


Mapa Poľovných psov. Autor: Jana Plauchová