Čo možno neviete o Rysovi
Jana Plauchová - 2015-03-05

NGC 2419, veľmi žiarivá, no extrémne vzdialená guľová hviezdokopa v Rysovi. Kredit: PD-HUBBLE

Rys je súhvezdie tvarovo jednoduché, nevýrazné, z väčšej časti cirkumpolárne a veľmi chudobné na hviezdy. Ján Hevelius, zakladateľ Rysa, žartom hovoril, že kto chce vidieť všetkých jeho 19 hviezd, musí mať oči ako rys. Pravdepodobne stadiaľ pochádza aj meno súhvezdia.


Hoci v Rysovi sa nachádza iba päť hviezd jasnejších ako 5. magnitúda, jedna z nich, 31 Lyncis, napriek svojej nízkej jasnosti nesie vlastné meno – Alsciaukat. Pochádza, ako je u hviezd bežné, zo staroarabčiny, a značí „tŕň“. Zhodou okolností sú jej hmotnosť, svietivosť, povrchová teplota a zastúpenie kovov takmer zhodné s parametrami α Lyn. Alsciaukat však leží o 170 ly ďalej než α a je teda na oblohe primerane slabšia.


Rys je význačný najmä svojimi dvojhviezdami a viacnásobnými systémami. 38 Lyncis, ktorú nájdeme kúsok severne od α Lyn, je po a druhou najjasnejšou hviezdou Rysa. Skladá sa z hlavnej a vedľajšej zložky, pričom hlavná zložka má magnitúdu 4,0 a jej sprievodca 5,9. Na ich odlíšenie treba ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 7,5 cm.  Obe sú biele, no ich vzájomná blízkosť vyvoláva klamlivý farebný dojem, vďaka ktorému boli popísané ako „striebornobiela a lilavá“. Dodnes nevieme, či ide o fyzickú alebo iba zdanlivú dvojhviezdu.


Hviezda 10 UMa, ako názov napovedá, tvorila pôvodne súčasť Veľkej medvedice, ale po definitívnom určení hraníc súhvezdí v roku 1930 skončila v Rysovi. Tam je kategorizovaná ako HR 3579 Lyncis. Je to dvojhviezda zložená zo žltobielej a žltej zložky. Na oblohe sú od seba približne pol oblúkovej sekundy vzdialené.


Hviezdokopa NGC 2419 je po Omege Centauri a M 54 treťou najžiarivejšou zo všetkých guľových hviezdokôp našej Galaxie. Jej zdanlivá magnitúda je však taká nízka, že pozorovať ju môžeme len dvadsaťcentimetrovým a väčším ďalekohľadom. To preto, že je od nás extrémne vzdialená – leží ešte o 275 000 ly ďalej než Veľký Magellanov mrak, naša sprievodná galaxia! Pôvodne sa dokonca predpokladalo, že voľne putuje medzi galaxiami, ale dnes už vieme, že je predsa len s našou Galaxiou pevne gravitačne zviazaná. Pre svoju vzdialenosť sa ťažko skúma.


Súhvezdie obsahuje niekoľko slabých galaxií. Najjasnejšia z nich je NGC 2683 na okraji súhvezdia. Je to špirálová galaxia, ale pozeráme sa na ňu takmer zboku. Kvôli tomu astronómovia stále nevedia, či má táto galaxia aj priečku alebo nie.


NGC2683_hst_big.jpg


NGC 2683, špirálová galaxia pri pohľade zboku. Kredit: Hubble Legacy Archive, ESA, NASA a Nikolaus Sulzenauer


Malá okrúhla špirálová galaxia NGC 2782 má jadro podobné hviezde, pretože je drobné, ale zároveň mimoriadne jasné. Vyvrhuje obrovské množstvo hmoty v podobe kľukatých vlákien a expandujúcich ionizovaných útvarov. V jadre tejto neobyčajnej galaxie prebieha intenzívna tvorba hviezd.


NGC 2770 je špirálová galaxia 90 miliónov ly vzdialená, ktorá upútala pozornosť astronómov nápadne častým výskytom supernov. V roku 2008 v nej boli pozorované až dve supernovy súčasne a predošlá sa zjavila v roku 1999, čo je tiež relatívne nedávno.


Vďaka gravitačnému ohybu svetelných lúčov, ktorý astronómom občas slúži ako šošovka, môžeme – i keď len v kombinácii snímok z HST a pozemských údajov – v Rysovi vidieť aj najvzdialenejšiu a najväčšiu známu hviezdotvornú oblasť. Nazýva sa Oblúk Rysa. Hmota, ktorá gravitačne ohla svetlo a umožnila nám Oblúk Rysa vidieť, patrí kope galaxií pred ňou. Oblúk samotný je od nás skoro 12 miliárd svetelných rokov ďaleko. Táto monštrózna hviezdotvorná oblasť je asi miliónkrát jasnejšia než známa hviezdna kolíska M 42 v Orióne. Už len počet hviezd nútiacich obe hmloviny žiariť je neporovnateľný – kým v hmlovine v Orióne sú to štyri, v Oblúku Rysa je podľa odhadu asi milión horúcich, hmotných, energiu dodávajúcich hviezd. Sú viac než dvakrát také horúce než centrálne hviezdy hmloviny v Orióne a vznikli už dve miliardy rokov po vzniku vesmíru.


Lynx.PNG


Mapa súhvezdia Rys. Autor: Jana Plauchová