Čo možno neviete o Severnej korune
Jana Plauchová - 2017-08-28

Ilustrácia tmavého prachu zakrývajúceho hviezdu R Coronae Borealis. Zdroj: Pixabay

V pekne tvarovanej Severnej korune nenájdeme nijaké jasné hviezdokopy a hmloviny, ale zato je bohatá na neobyčajné premenné hviezdy. A sem nepatrí len známy prototyp R Coronae Borealis.


Najjasnejšia hviezda je alfa, ktorá má až tri mená. Najpoužívanejšie je Gemma, čo značí „drahokam“ alebo latinsky „púčik“. Len o málo menej časté a staršie meno znie Alphecca, v preklade „jasná na mise“. Dali jej ho starí Arabi, pre ktorých bolo toto súhvezdie misou. Najmenej používaný názov je Gnosia. Gemma sa podobá Vege či Síriovi, až na to, že jej magnitúda v priebehu 17 dní nepatrne kolíše. Spôsobujú to vzájomné zákryty s jej spektroskopickým spoločníkom, ktorý je zase podobný Slnku. Dvojhviezda Gemma patrí do pohybovej hviezdokopy Collinder 285, ktorej najznámejšími ďalšími členmi je pätica hviezd Veľkého voza.


Beta CrB, druhá najjasnejšia hviezda Severnej koruny, sa nazýva Nusakan. Má neviditeľného sprievodcu a sama je premenná. Navyše má veľmi zvláštne spektrum, takže bola zaradená medzi takzvané chemicky pekuliárne hviezdy. Na jej povrchu sa vyskytuje extrémne málo kyslíka, ale veľmi veľa stroncia, chrómu a európia. Chemicky pekuliárne hviezdy zvyčajne pomaly rotujú – Nusakan v tomto nepatrí medzi výnimky, lebo jednu otočku urobí za 18,5 dňa. V tejto perióde pulzuje aj jeho premenlivé magnetické pole, 10 000-krát silnejšie ako magnetické pole Zeme.


Delta CrB je pravdepodobne v počiatočnej fáze premeny na obra. Má magnetickú aktivitu podobnú Slnku, čo je dosť čudné, nakoľko patrí medzi obry a nie hviezdy hlavnej postupnosti ako ono. Jeho koróna zohriata na 7 miliónov kelvinov je oveľa horúcejšia než slnečná koróna. Vykazuje drobné zmeny v jasnosti v perióde 59 dní. Zmeny sa pripisujú obrovským hviezdnym škvrnám, na ktoré sa striedavo dívame a nedívame.


Epsilon CrB je tvorená dvoma zložkami, ktoré delí odstup 2,2″. Magnitúdy zložiek sú 4,22 a 12,6, obe ale majú podobný spektrálny typ – jasnejšia K2 a slabšia K3. Finta, vďaka ktorej je hlavná zložka o toľko jasnejšia, spočíva v tom, že je to 22-krát rozmernejší obor a 156-krát žiarivejší než Slnko, kým sprievodca je hviezda hlavnej postupnosti, menšia a matnejšia než Slnko. Na tejto dvojici dobre vidno priepastné rozdiely medzi obrami a hviezdami hlavnej postupnosti rovnakej farby.


Hviezda zéta je pekná dvojhviezda pre malý ďalekohľad. Jej zložky s magnitúdami 5 a 6 majú odstup 6,1″. Sprievodca je od roku 1925 evidovaný ako spektroskopická dvojhviezda, od roku 1997 ako spektroskopická trojhviezda a od roku 2005 ako spektroskopická štvorhviezda! Jeho centrum by mali tvoriť dve blízke modrobiele zložky, okolo ktorých obiehajú dvaja ďalší sprievodcovia. Niektoré údaje však takejto schéme nenasvedčujú.


Théta je modrobiela hviezda hlavnej postupnosti. Pozoruhodná je svojou neobvykle rýchlou rotáciou – otáča sa až 200-krát rýchlejšie než Slnko. V roku 1970 táto hviezda stmavla o 0,7 magnitúdy. Dôvodom bol pravdepodobne výron prachu, ktorý ju zahalil.


Éta CrB je dvojhviezda tvorená párom červených obrov, respektíve červeného a oranžového obra, oboch piatej magnitúdy. Dajú sa rozlíšiť triédrom. Hoci oba ležia približne rovnako ďaleko od Zeme, ich zastúpenie kovov a vlastné pohyby sú veľmi odlišné. Preto je pravdepodobné, že sa k sebe v kozme priblížili len náhodou. Ak majú planéty, pozorovatelia z ich povrchov by videli druhú hviezdu ako jasný bod -3. magnitúdy.


R Coronae Borealis je nadobor zvláštneho spektrálneho typu – cG0ep. Jej priemer dosahuje až sto priemerov Slnka. Hmotnosť však prekvapivo predstavuje len 80 % hmotnosti Slnka. Príčinu jej vysokej svietivosti pri takej malej hmotnosti nepoznáme. V nepravidelných intervaloch mení svoju jasnosť až o štyritisícnásobok. Deje sa to vďaka zákrytu hviezdy oblakom uhlíka, ktorý vyvrhla.


CrB cierna.PNG


Mapa Severnej koruny. Autor: Jana Plauchová