Čo možno neviete o Strelcovi 1/2

  • Jana Plauchová | 30 August 2022
    O súhvezdiach
Veľmi husté hviezdne polia v Strelcovi. Možno si všimnúť aj charakteristický tvar čajníka, ktorý sa dá poskladať z niektorých hviezd obrazca Strelca. Kredit: Dennis Harper
Skupinku zvieratníkových súhvezdí z cyklu „Čo možno neviete o...“ uzatvára Strelec. Nie je to preto, že najlepšie si nechávame na koniec, hoci Strelec pravdepodobne najzaujímavejším zo súhvezdí Zvieratníka skutočne je. Hlavným dôvodom, prečo o ňom píšeme ako o poslednom z trinástich súhvezdí Zvieratníka je však to, že z nich všetkých leží najjužnejšie. Seriál postupuje od severného svetového pólu k južnému. V priebehu deviatich rokov jeho vydávanie sme postupne prešli celú severnú oblohu a teraz prekračujeme svetový rovník smerom na juh. A práve v Strelcovi sa nachádza Slnko, keď dosahuje na oblohe svoju najnižšiu deklináciu, čiže súčasne aj najnižšiu poludňajšiu výšku nad obzorom. Deje sa tak v deň zimného slnovratu, ktorý pripadá, v závislosti od konkrétneho roku, na 20. alebo 21. december.

Strelec sa síce vyznačuje mnohými vecami, ale jasné hviezdy k nim nepatria. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia nie je alfa Sagittarii s menom Rukbat, ale až epsilon s názvom Kaus Australis a jasnosťou 1,8 magnitúd. Alfa svoje označenie dostala pravdepodobne na základe polohy, nie jasnosti. No je zvláštne, že Bayer ju spolu s beta do svojej Uranometrie zakreslil oveľa jasnejšiu než je v skutočnosti. Pritom je vysoko nepravdepodobné, že by táto hviezda od roku 1603 naozaj zoslabla. V prípade bety Sagittarii sa to dá vysvetliť azda tým, že túto optickú dvojhviezdu Bayer videl iba ako jednu jasnú hviezdu, no v prípade alfy sa takéto vysvetlenie neponúka. Ďalšou jej zvláštnosťou je, že v modernej dobe ju máme len veľmi málo preskúmanú.

Viaceré hviezdy v tomto súhvezdí majú svoj názov vzťahujúci sa na tú časť Strelca, ktorú v obrazci tvoria. Jedine sigma Sagittarii má názov nevzťahujúci sa k častiam Strelca. Táto modrobiela hviezda hlavnej postupnosti sa volá Nunki podľa sumerského boha vody Enki. Napriek označeniu sigma je Nunki druhou najjasnejšou hviezdou Strelca. Je veľmi žeravá –  ak by okolo nej mala obiehať planéta s podobnou teplotou ako panuje na Zemi, musela by krúžiť 1,5-krát ďalej ako Pluto od Slnka. Keďže Nunki je sedemkrát hmotnejšia ako Slnko, zásoby vodíka v jej jadre vydržia ešte nanajvýš 50 miliónov rokov. Čaká ju osud masívneho bieleho trpaslíka. Ako je typické pre tento typ hviezd, aj Nunki rýchlo rotuje – 100-krát rýchlejšie než Slnko.

Nenápadne vyzerajúca hviezdička 4. magnitúdy mí Sagittarii má koptské meno „Polis“, čo značí „žriebä“. Meno malo pôvodne označovať všetky hviezdy Strelcovho koňa či konskej časti tela (v prípade predstavy Strelca ako kentaura), ale napokon zostalo len tejto jednej z nich. V skutočnosti ide o nesmierne impozantnú hviezdu vydávajúcu žiaru 180 000 Sĺnk – za predpokladu, že sa nachádza vo vzdialenosti okolo 3 600 ly. Veľká vzdialenosť k nám, stlmenie medzihviezdnym prachom a fakt, že časť žiarenia vydáva už v ultrafialovej oblasti, z nej spravili na pozemskej oblohe len nenápadný bod. V skutočnosti by tento modrý nadobor umiestnený do stredu slnečnej sústavy takmer pohltil obežnú dráhu Venuše. Jeho vysoká hmotnosť, 23 Sĺnk, mu predurčuje osud žiarivej supernovy. Vo svojom veku len 8 miliónov rokov už má Polis spálený všetok vodík v jadre a mení sa na červeného nadobra.

Upsilon Sagittarii je podivnou spektroskopickou dvojhviezdou. Presné spektrálne typy zložiek a ich zaradenie na H-R diagrame nevieme určiť. Nevie sa ani to, nakoľko je dvojhviezda stlmená medzihviezdnym prachom – vzhľadom na jej vzdialenosť 1 800 ly tam však pravdepodobne nejaké stlmenie bude. Sústavu navyše obklopuje nejaký disk alebo obálka materiálu. Najčudnejšie na dvojhviezde však je, že jej spektrum obsahuje veľmi málo vodíka.

Husté hviezdne polia Strelca sú všeobecne vhodné na hľadanie exoplanét. Umožňujú totiž snímkovať obrovské množstvá hviezd naraz a pátrať v nich po inak veľmi nepravdepodobných poklesoch jasnosti spôsobených zákrytmi veľkými exoplanétami. Hubblov vesmírny ďalekohľad v roku 2006 týždeň opakovane snímkoval pole s približne 180 000 hviezdami v tejto oblasti a odmenou tohto úsilia bolo 16 kandidátov na exoplanéty veľkosti Jupitera s obežnou dobou nanajvýš pár dní.

Pokračovanie nabudúce

Galéria obrázkov k článku

Mapa Strelca. Autor: Jana Plauchová