Čo možno neviete o Žirafe
Jana Plauchová - 2014-08-11

Galaxia IC 342. Pozdĺž jej špirálových ramien sú žiariace hviezdotvorné oblasti, modré hviezdokopy, ako aj tmavý prach. Zdroj: commons.wikimedia.org

Nevýrazná, ťažko nájditeľná Žirafa, je posledné z tradičnej šestice cirkumpolárnych súhvezdí pozorovateľných z územia Slovenska. Hoci obsahuje len veľmi matné hviezdy, vôbec nie sú pre astronómov nezaujímavé.


Najjasnejšia hviezda je β Camelopardalis s jasnosťou 4,03. Ide o veľmi vzdialeného žltého nadobra 3 300-krát svietivejšieho než Slnko. Pravdepodobne prechádza zo štádia modrobielej hviezdy hlavnej postupnosti do štádia červeného nadobra. Podobné hviezdy väčšinou pulzujú ako cefeidy, ale β Cam z neznámych dôvodov žiari stabilne. Pozorovania tejto hviezdy z lietadla v roku 1967 však odhalili, že predsa len nie je úplne stabilná – na štvrť sekundy náhle zjasnela približne o magnitúdu. Mohlo ísť o erupciu na jej povrchu podobnú erupciám na Slnku.


Druhá najjasnejšia hviezda Žirafy napodiv nenesie ani Bayerovo, ani Flamsteedovo označenie. Je to hviezda HR 1035 s magnitúdou 4,21. Až za ňou nasleduje α Cam, ktorá má jasnosť len 4,29 mag., ale v skutočnosti je to mimoriadne horúci modrý nadobor. Dosahuje 25-30-násobok hmotnosti Slnka a je vzdialený viac než 3 000 ly – presná hodnota nie je známa. Takýchto svietivých hviezd je v súhvezdí viac, ale všetky sú veľmi ďaleko. Na nízkej magnitúde a Cam sa okrem vzdialenosti podieľa aj medzihviezdny prach, ktorý ju stlmil. α Cam letí rýchlosťou až 60 km/s a v medzihviezdnom materiáli pred sebou preto vytláča oblúk rázovej vlny, ktorý leží asi 10 ly pred samotnou hviezdou. Prečo táto hviezda letí tak rýchlo, nikto nevie. Mohla byť vymrštená z neďalekej kopy mladých hviezd NGC 1502 vzájomným pôsobením jej členov. Podľa novších pozorovaní sa však hviezda nepohybuje tak, akoby vyletela zo spomínanej hviezdokopy. Ďalšia hypotéza hovorí, že je to bývalý partner druhej hviezdy, ktorá zanikla explóziou supernovy. Aj α Cam ukončí svoj život ako supernova.


BZ Cam je zatiaľ slabo preskúmaná dvojhviezdna sústava. Patrí ku kataklizmatickým premenným hviezdam, ale na rozdiel od nov mení svoju magnitúdu nepredvídateľne. Sústava navyše vytvára neobvykle silný hviezdny vietor, ktorý v priestore pri pohybe vyformoval veľkú rázovú vlnu.


NGC_1502.png


Otvorená hviezdokopa v zadnej časti tela Žirafy, NGC 1502, obsahuje v priestore s priemerom 7,6 ly iba 15 hviezd. Zdroj: commons.wikimedia.org

Zo zdanlivej blízkosti hviezdokopy NGC 1502 sa smerom ku Kasiopeji tiahne reťazec asi dvadsiatich farebných, no navzájom nesúvisiacich hviezd ôsmej magnitúdy. Vyzerajú, akoby sa zvažovali dolu oblohou. Tvoria asterizmus známy ako Kembleova kaskáda. Je široká asi ako päťnásobok Mesiaca v splne a možno ju pozorovať triédrom. Reťaz však tieto hviezdy utvárajú len pri pohľade zo Slnečnej sústavy. Ani jedna z nich nie je v skutočnom príbuzenstve s nejakou inou členkou kaskády.


Do súhvezdia síce zasahuje malou časťou aj Mliečna cesta, napriek tomu je na objekty chudobné. Najjasnejšia galaxia je špirálová galaxia NGC 2403. Nachádza sa hneď za Miestnou skupinou galaxií a je to jedna z najjasnejších a najbližších galaxií mimo Miestnej skupiny. Je gravitačne zviazaná so známejšou dvojicou galaxií M 81 a M 82 vo Veľkej medvedici. V roku 2004 bola v NGC 2403 pozorovaná jedna z najjasnejších supernov modernej doby a zároveň najbližšia supernova v poslednom desaťročí – SN 2004dj.


IC 342 je našou najbližšou známou galaxiou hneď po M 33. Nedávno možno prešla etapou prudkého zrodu hviezd.

NGC 1569 je trpasličia nepravidelná galaxia s výraznou tvorbou hviezd. Je zahalená mračnami plynu s priemerom tisícky svetelných rokov a s výrazným obsahom kyslíka, kremíka a horčíka. Tieto prvky tam zaniesli vybuchujúce supernovy.


Zirafa.PNG


Mapa Žirafy. Autor: Jana Plauchová