Dawn: Konečne pri Cerere
Jana Plauchová - 2015-03-09

Ceres ako kosáčik zachytená sondou Dawn 1. marca 2015. Zdroj: photojournal.jpl.nasa.gov

Po prvýkrát v histórii vstúpila kozmická sonda na obežnú dráhu okolo trpasličej planéty. Touto trpasličou planétou sa stala – celkom pochopiteľne – k Zemi najbližšie ležiaca trpasličia planéta 1 Ceres, až do roku 2006 klasifikovaná ako asteroid.

Hoci trpasličia planéta 1 Ceres bola objavená v zaujímavom dátume 1. 1. 1801 (prvý deň 19. storočia), o tom, ako vyzerá, sme donedávna vedeli len veľmi málo. Jej niekdajšie najlepšie snímky pochádzali z Hubblovho ďalekohľadu a Ceres na nich vyzerala ako rozmazaná okrúhla škvrna. To sa však začalo meniť v priebehu tohto roku. Kozmická sonda Dawn, ktorá predtým vyše roka obiehala asteroid Vesta a po odpútaní sa z jej obežnej dráhy absolvovala vyše dvojročnú púť vesmírom, začala posielať jej blízke fotografie. S postupným približovaním vznikali čoraz detailnejšie snímky. 6. marca o 13:39 SEČ zachytila sondu vo vzdialenosti asi 61 000 km gravitácia trpasličej planéty, čím sa dostala na jej orbitu. Vysoká obežná dráha sa bude časom znižovať až na 375 km, na ktorej začne detailný prieskum. Výskum však začne už počas znižovania dráhy a je rozdelený do štyroch fáz.


Sonda Dawn začala svoju púť 27. 9. 2007 na vrchole nosnej rakety Delta II. Sondu poháňajú tri iontové motory, na manévrovanie v priestore je zase určených 12 malých raketových motorčekov. Okrem motorov poslúžila Dawn na zrýchlenie aj gravitácia planéty Mars - tzv. gravitačný prak. Prvým cieľom sondy bola planétka Vesta, tretie najväčšie teleso Hlavného pásu asteroidov. Pri nej sa zdržala od roku 2011 do roku 2012 a potom putovala k ďalšiemu cieľu, tentoraz najväčšiemu objektu v Hlavnom páse. K Cerere priletela s vyše mesačným oneskorením oproti plánu, pretože 11. 9. 2014 jej iontové motory dočasne prestali pracovať. Oneskorenie však podľa NASA nemá žiadny nepriaznivý vplyv na prácu sondy.


Ceres HST.jpgCeres na dohlad.jpg


Vľavo: Najlepšie snímky trpasličej planéty 1 Ceres, aké sme až do príletu sondy Dawn mali. Pochádzajú z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a ich rozlíšenie je iba 18 km na pixel. Zdroj: http://hubblesite.org . Vpravo: Jedny z prvých snímok trpasličej planéty Ceres sondou Dawn. Získané boli 12. februára 2015 zo vzdialenosti 83 000 km. Zdroj: http://dawn.jpl.nasa.gov/


Ceres je teleso so zaujímavou pozorovacou históriou. Po svojom objave bolo považované za planétu, no astronómov miatlo, že na rozdiel od vzdialenejších planét Jupitera a Saturna, nie je viditeľná voľným okom. Svedčilo to o tom, že je zrejme veľmi malá. Následné objavy troch ďalších objektov hlavného pásu – Juno, Vesta a Pallas – priviedli astronómov k myšlienke, že podobných objektov, menších než planéty, je medzi dráhami Marsu a Jupitera viac. Dostali meno asteroidy, čiže „hviezdam podobné“, hoci dnes vieme, že nemajú s hviezdami spoločné nič. Ich vzhľad žiariacej bodky bez jedinej podrobnosti však v dobových ďalekohľadoch pripomínal hviezdy. Neskôr sa zistilo, že objekty Hlavného pásu mávajú nepravidelný tvar, iba Ceres, s priemerom 975 km najväčšia z nich, je guľatá. Ceres bola označovaná za asteroid až do roku 2006, kedy sa pod vplyvom objavov nových veľkých guľatých objektov Medzinárodná astronomická únia rozhodla zaviesť novú kategóriu objektov slnečnej sústavy – trpasličia planéta. Do nej sa presídlili zatiaľ štyri objekty obiehajúce za dráhou Neptúna a iba jeden z Hlavného pásu – a tým je práve Ceres.


Ceres však nebude jedinou zblízka preskúmanou trpasličou planétou. Ak všetko pôjde dobre, v lete tohto roku sa k záberom Ceres pridajú prvé blízke zábery zrejme najznámejšej trpasličej planéty – Pluta.


Ceres-DwarfPlanet-20150219.jpg


Ceres na fotografii sondy Dawn z 19. februára zo vzdialenosti 46 000 km. Rozlíšenie snímky je 4 km na pixel. Zdroj: http://www.jpl.nasa.gov