Discovery: dramatické začiatky
Jana Plauchová - 2014-08-26

Emblém misie STS-41-D, prvej misie Discovery. Zdroj: commons.wikimedia.org

30. augusta nastane 30. výročie štartu prvej misie raketoplánu Discovery. Tento tretí najstarší americký raketoplán má za sebou najviac letov zo všetkých orbiterov. Pritom možno nechýbalo veľa a katastrofou by skončil hneď prvý.


Výstavba raketoplánu Discovery bola dokončená 12. augusta 1983, čiže v čase, keď mal prvý raketoplán Columbia za sebou už niekoľko misií. Na Kennedyho vesmírne stredisko na Floride bol raketoplán privezený 9. novembra 1983. Hlavným cieľom jeho prvého letu bolo vypustiť na obežnú dráhu tri komunikačné družice: SBS-D, Leasat-1 a Telstar-3C.


Štartovacia zostava dorazila na rampu 39-A už v máji 1984. Štart bol pôvodne naplánovaný na 25. júna o 08:43 východoamerického času. Posádka nastúpila do raketoplánu a odpočítavanie prebiehalo hladko až do T -32 minút. Kvôli problému s počítačmi sa však riaditeľ letu počas poslednej prestávky v odpočítavaní v čase T -9 minút rozhodol odvolať štart a posunúť ho o 24 hodín.


Nasledujúceho dňa odpočítavanie prebiehalo hladko až do stavu T -6,6 sekundy. V tomto okamihu sa v 120 milisekundových intervaloch zapaľujú jednotlivé motory SSME. Oficiálny komentátor NASA hlásil: „Zahajujeme štartovaciu sekvenciu. Sedem... Šesť... Zážih hlavných motorov... Vypnutie hlavných motorov... Palubné počítače Discovery prerušili štart.“ Prerušenie prišlo preto, že v motore č. 3 sa neotvoril palivový ventil. Senzory však ukazovali, že motor č. 1 beží ďalej. Správa o pretrvávajúcom zážihu motoru 1 vyvolala v riadiacom stredisku zdesenie, pretože jeho plamene by mohli prehriať nádrž ET naplnenú tisíckami kilogramov kvapalného vodíka a kyslíka, ktorá by tak explodovala. Posádka a pozemný personál navyše museli rýchlo zabezpečiť raketoplán, aby nedošlo k zážihu štartovacích motorov SRB, ktoré nie je možné vypnúť. Hrozila evakuácia posádky raketoplánu. Medzitým sa ale ukázalo, že žiadny z motorov SSME nie je zapnutý, a išlo len o chybu na kontrolných senzoroch.


O tri a pol minúty vypukol v motorovej sekcii požiar. Z motoru č. 3 unikal plynný vodík, ktorý sa na rozpálených plochách vznietil. Trojmetrové plamene začali spaľovať tepelnú izoláciu trupového elevónu. Pozemný personál zapojil vodné dýzy, ktoré oheň uhasili. V čase T +710 sekúnd vypukol požiar nanovo, pričom si s ním opäť poradili vodné dýzy. Požiar vypukol ešte dvakrát a až v čase približne T +20 minút sa podarilo ochladiť zadnú časť raketoplánu natoľko, aby sa už vodík nemohol vznietiť. Riadiace stredisko nariadilo odčerpanie paliva z ET. Posádka začala opúšťať stroj v čase T +40 minút normálnym spôsobom, čiže po prístupovom mostíku a výťahom.


800px-STS-41-D_launch_August_30,_1984.jpg


Vzlet raketoplánu Discovery, ktorý prebehol po mnohých komplikáciách 30. augusta. Zdroj: commons.wikimedia.org


Obhliadka škôd ukázala, že k popraskaniu dlaždíc tepelnej ochrany nedošlo a náklad neutrpel žiadne poškodenie. Motor SSME, ktorý spôsobil všetky problémy, bol vymenený. Keďže musel nastať ďalší odklad štartu, posunulo to celý rozpis letov raketoplánov. Do nákladového priestoru Discovery pribudli ďalšie dve družice, ktoré mali byť pôvodne vypustené až pri nasledujúcom lete.


Ani tretí pokus o štart, ktorý nastal 30. augusta, sa nezaobišiel bez problémov. V čase T -45 minút vypadol jeden počítač v riadiacom stredisku. Hneď ho však nahradil záložný. V čase T -9 minút preniklo do priestoru kozmodrómu súkromné lietadlo, čím sa štart oneskoril o sedem minút. Napriek dramatickým začiatkom však Discovery napokon vzlietol a misia prebehla úspešne. Prehliadka po pristátí ukázala, že Discovery je po svojom prvom lete v dobrom stave, nastali len malé poškodenia niektorých doštičiek tepelnej ochrany.


Space_Shuttle_Discovery_lands_for_the_first_time,_completing_STS-41-D.jpg


Prvé pristátie raketoplánu Discovery, 5. 9. 1984. Zdroj: commons.wikimedia.org