Je zdravší letný alebo zimný čas?
Jana Plauchová - 2020-05-07

Zdroj:Pixabay

Ktorý z časov je ten správny? Ktorý si máme ponechať po ukončení striedania času? Vedci sa jednoznačne prikláňajú k zachovaniu pôvodného času – zimného. Proti umelému letnému času stoja argumenty astronomické aj biologické.


Nevýhody striedania dvoch časov, letného a zimného, sú dobre známe, kým výhody striedania stratili opodstatnenie. Množstvo ľudí mávalo s menením času dvakrát do roka problémy a ťažko sa mu prispôsobovalo. Preto Európska komisia rozhodla, že v roku 2018 bude striedanie času zrušené. Termín tohto zrušenia sa však odložil na neurčito. Dôvodom je spor o tom, ktorý z týchto časov by mal zostať zavedený celoročne.


Slnečné svetlo pomôže správne nastaviť naše vnútorné hodiny, ktorými sa ľudské telo riadi – výkonnosť orgánov, sekréciu hormónov. Človek patrí medzi denné živočíchy. Jeho aktivitu, schopnosť učenia sa, a správne biorytmy spúšťa slnečné svetlo. Je preto dôležitejšie mať slnečné svetlo ráno, pri spúšťaní výkonu, ako večer, keď sa telo pripravuje na odpočinok. Zavedenie letného času po celý rok by znamenalo, že dlhé mesiace by sa prebúdzalo do tmy viac ľudí, než pri zimnom čase. Za tmy by nielen chodili ľudia do práce, ale aj deti do škôl. To by znižovalo našu výkonnosť, zhoršovalo psychický stav, ale aj pôsobilo škodlivo na srdce a na reguláciu telesnej hmotnosti. Populácii by viac hrozila obezita a cukrovka, pretože optimálna doba príjmu potravy tiež závisí od vnútorných hodín synchronizovaných denným svetlom. Existujú dokonca dôkazy, že celoročný letný čas sa podieľa na zvýšenej spotrebe alkoholu a tabaku a na vyššom výskyte rakoviny a ďalších civilizačných chorôb. Nedostatok denného svetla by spôsoboval napríklad aj zhoršenie tzv. sezónnej afektívnej poruchy, ktorá na jeseň začne trápiť časť populácie – depresie a únava z nedostatku prirodzeného svetla. Naproti tomu pri štandardnom, stredoeurópskom čase oficiálne označenom ako SEČ (prezývanom zimný čas) by sme nielen boli cez deň bdelší a zdravší, ale v noci by sme tiež lepšie spali.


Zimny cas.jpg


Pri celoročnom letnom čase by sa takmer všetci v zime prebúdzali za tmy alebo šera. Zdroj: Jana Plauchová


Stredoeurópsky čas delí deň symetricky. Slnko v ňom dosahuje najvyšší bod na oblohe, takzvanú hornú kulmináciu, okolo dvanástej hodiny. Tento okamih hornej kulminácie Slnka nazývame pravé poludnie. Len štyri dni do roka nastáva situácia, že je to presne o dvanástej, za čo môže eliptická dráha Zeme okolo Slnka. Kvôli nej môže pravé poludnie nastať až viac než štvrťhodinu pred alebo po dvanástej hodine. Riadiť sa však presnou polohou Slnka na oblohe by bolo príliš zložité. Celoročný priemer času, kedy Slnko kulminuje, je tak presne o 12:00 SEČ.


Keď však máme letný čas, Slnko kulminuje na oblohe okolo jednej hodiny popoludní, čiže okolo 13:00 LSEČ. To, že poludnie nastáva popoludní, samo osebe poukazuje na absurdnosť takéhoto delenia času. Rovnako je to aj s pravou polnocou, čiže okamihom, kedy je Slnko najhlbšie pod obzorom. Tá v SEČ nastáva okolo dvanástej hodiny, kdežto v LSEČ nastáva okolo jednej hodiny. Priemerný čas pravej polnoci, o 00:00 SEČ, ohraničoval koniec predošlého a začiatok nasledujúceho dňa. Kým v LSEČ najnižší bod Slnka na svojej dráhe po oblohe nijaký význam nemá.


Zimny cas2.jpg


V lete Slnko prirodzene zapadá neskôr a večer by bolo preto svetlo aj pri celoročnom Stredoeurópskom čase. Zdroj: Jana Plauchová


Obava o večerné svetlo, o ktoré by sme pri celoročnom SEČ prichádzali v lete, je tiež neopodstatnená. 21. júna zapadá Slnko v našich zemepisných šírkach zhruba o päť hodín neskôr ako 21. decembra. V deň letného slnovratu sa tak Slnko ponorí pod obzor až pár minút pred 20:00 SEČ a ešte takmer hodinu potom vládne tzv. občiansky súmrak – toľko rozptýleného svetla na oblohe, že pri ňom možno čítať noviny.


Stredoeurópsky čas podporujú všetky európske profesijné inštitúcie a organizácie. Európska spoločnosť pre biologické rytmy vyhlásila, že vedecké dôkazy, ktoré sú v súčasnej dobe k dispozícii naznačujú, že zavedenie trvalého SEČ je najlepšia voľba pre verejné zdravie.