Jeden z najvzdialenejších známych kvazarov zastavil vznik nových hviezd

  • Valentín Korinek | 9 Október 2024
    Galaxie a hlboký vesmír
Plyn sa zahrieva a silno žiari, keď sa krúti okolo supermasívnej čiernej diery v strede galaxie a vytvára kvazar (na obrázku). M. Kornmesser/ESO
Intenzívne žiarenie *kvazaru s názvom VIK J2348-3054 pravdepodobne zastavilo tvorbu hviezd do vzdialenosti najmenej 16 miliónov svetelných rokov.

Tento kvazar je taký vzdialený, že jeho svetlu trvalo 13 miliárd rokov, kým k nám dorazilo, takže ho vidíme v čase, keď mal vesmír len 770 miliónov rokov. V tejto ranej epoche však už bola čierna diera poháňajúca kvazar 2 miliardykrát hmotnejšia ako Slnko. To znamená, že čierna diera za relatívne krátky čas pohltila veľa materiálu a galaxia hosťujúca kvazar sa musí nachádzať v hustej časti vesmíru: v centre veľkej kopy galaxií, z ktorých mnohé by mali vytvárať nové hviezdy.

Napriek tomu sa zdá, že to tak nie je. Dalo by sa predpokladať, že v blízkosti kvazaru bude viac hviezdotvorných galaxií ako od neho, ale vedci zistili úplny opak. Okolo kvazaru je veľká diera. Najbližšia hviezdotvorná galaxia je od neho vzdialená najmenej 16,8 milióna svetelných rokov. To je viac ako šesťnásobok vzdialenosti medzi Mliečnou dráhou a galaxiou v Androméde.
 
K objavu došlo vďaka tomu, že vedci prehľadávali oveľa väčšiu oblasť okolo tohto kvazaru, v ktorej hľadali galaxie tvoriace hviezdy, ako sa to robilo pri podobných hľadaniach v minulosti.

Kvazary nie sú tichými susedmi. Sú násilné, prekypujú energiou a táto energia ovplyvňuje blízke galaxie. Predpokladá sa, že žiarenie kvazaru zohrieva plyn v iných galaxiách, čo bráni jeho kolapsu a vzniku nových hviezd.

Podľa Martina Reesa, astronóma z Cambridgeskej univerzity, je však na presvedčivé zdôvodnenie tohto scenára potrebná ďalšia práca. Veľký počet hviezdotvorných galaxií nájdených ďaleko od kvazaru, celkovo 38, by mohol byť len odrazom väčšieho objemu priestoru obklopujúceho kvazar v týchto väčších vzdialenostiach. Objem priestoru okolo kvazaru je totiž úmerný tretej mocnine vzdialenosti od kvazaru. Rees teda tvrdí, že neprítomnosť hviezdotvornej galaxie v malom objeme priamo okolo kvazaru môže vzniknúť jednoducho náhodou.

„Je to opodstatnená poznámka,“ naznačuje Lambert (vedúci štúdie), ale poznamenáva, že v žiadnej inej podobne veľkej oblasti v blízkosti tej, ktorá je najbližšie ku kvazaru, nechýba hviezdotvorná galaxia. Rees hovorí, že ak citlivejšie pozorovania odhalia ďalšie hviezdotvorné galaxie ďaleko od kvazaru, ale žiadnu v jeho blízkosti, posilní to štatistický význam tohto zistenia.

Naša vlastná galaxia sa kedysi tiež mohla stať obeťou kvazaru. M87, obrovská galaxia vzdialená asi 54 miliónov svetelných rokov od Mliečnej cesty, hostí obrovskú čiernu dieru, ktorá pravdepodobne poháňala kvazar, keď bol vesmír mladý. V čase, keď bol kvazar aktívny, bol však oveľa bližšie k našej galaxii. Keď mal vesmír napríklad štvrtinu svojej súčasnej veľkosti, vzdialenosť medzi nami a M87 bola pravdepodobne štvrtinová oproti súčasnosti. Kvazar v takej blízkosti mohol spôsobiť útlm v tvorbe hviezd, ktorý by astronómovia jedného dňa mohli zistiť meraním presného veku najstarších hviezd našej galaxie.


* Kvazar - kvázihviezdny rádiový zdroj je vzdialené vysokoenergetické aktívne galaktické jadro. Kvazary sú extrémne jasné objekty. Prvé z nich identifikovali ako zdroje elektromagnetickej energie, vrátane rádiového a viditeľného spektra, s vysokým červeným posunom, ktoré sa javili ako body, podobne ako hviezdy, a vôbec nie ako zdroje podobné galaxiám.


(zdroj:www.sciencenews.org)

Galéria obrázkov k článku

Astronómovia objavili 38 hviezdotvorných galaxií (červené bodky) v okolí kvazaru VIK J2348-3054 (päťcípa hviezda). Ani jedna takáto galaxia však neleží vo vzdialenosti 16,3 milióna svetelných rokov (bodkovaný čierny kruh) od kvazaru, čo naznačuje, že jeho žiarenie zmarilo tvorbu hviezd v susedných galaxiách. (T.S. Lambert et al/Astronomy & Astrophysics 2024)