Juno po roku
Jana Plauchová - 2017-06-29

Rozhranie svetla a tmy v atmosfére Jupitera. Zdroj: photojournal.jpl.nasa.gov

Sonda už dávno zápasila s technickými ťažkosťami. Už dlho pred príletom k Jupiteru, počas blízkeho preletu okolo Zeme, sa prepla do bezpečnostného módu. O pár dní neskôr to urobila znova. Podobný problém nastal aj pri cieli jej cesty, po navedení na obežnú dráhu. To prebehlo hladko, no keď sa 19. októbra 2016 Juno chystala na svoj druhý blízky prelet okolo planéty, počas ktorého mala zbierať údaje, znova zostala v bezpečnostnom móde. Navyše počas testovania nefungovali správne ani ventily jej héliového okruhu v motoroch. Kvôli tomu sa musel odvolať brzdiaci zážih. Tento zážih mal dostať sondu z jej výstrednej obežnej dráhy, na ktorej sa mení vzdialenosť od planéty v rozmedzí 4 200 až 8 100 000, na omnoho nižšiu dráhu. Kým teraz jej jeden oblet trvá takmer dva mesiace, na nižšej dráhe by to boli len dva týždne.


Tieto dva problémy spolu technologicky nijako nesúvisia. Nepriamo však druhý z nich pomohol vyriešeniu prvého. Tým, že Juno zostala na dlhšej obežnej dráhe a neskrátila ju podľa plánu, mali technici viac času zaoberať sa problémom prepínania sa sondy do bezpečnostného režimu. Zároveň sonda zostala dlhšie mimo oblasti nebezpečných Jupiterových radiačných pásov, ktoré poškodzujú jej systémy.


PIA21641-Jupiter-SouthernStorms-JunoCam-20170525.jpg


Dynamický južný pól Jupitera. Búrkové útvary majú priemery viac než 1 000 km. Zdroj: photojournal.jpl.nasa.gov


Až v decembri 2016 vedci zistili, že Juno do bezpečnostného režimu uviedol chybný prenos údajov z jedného z prístrojov. Medzitým už sonda bez problémov absolvovala tretí prelet a blížil sa štvrtý. Počas neho pre istotu problematický prístroj známy pod skratkou JIRAM vypli. Riadiaci tím sa rozhodol pre istotu nezapínať ani problematický motor a ponechať sondu na jej výstrednej obežnej dráhe. Vedecká stránka misie tým neutrpí, Juno získa rovnaký objem dát. Jediný problém je v tom, že ich zber bude trvať dlhšie. A čím dlhšie misia trvá, tým je väčšia hrozba, že niečo zlyhá. Zvlášť v silne rádioaktívnom prostredí v okolí obrej planéty.


svetla skvrna.png


Svetlá búrková škvrna zachytená pri štvrtom prelete. Zdroj: photojournal.jpl.nasa.gov


V máji 2017 vedecká komunita odhalila prvé poznatky získané zo sondy Juno. Podľa nich sú póly Jupitera pokryté tesne nahromadenými búrkami rozmerov Zeme. Zaujímavé je, že tento objav vznikol na základe záberov optickej kamery, ktorá pôvodne na palube sondy ani nemala byť. Ďalej napríklad ukázali, že rovníkový pás planéty preniká veľmi hlboko. Už prvý prelet sondy okolo planéty potvrdil, že výrazné, striedajúce sa oranžové a biele pruhy, ktoré  pozorujeme na povrchu Jupitera, existujú aj pod vrchnou vrstvou oblačnosti. Čím hlbšie však ideme, tím väčšie sú zmeny, ktoré sa vedci zatiaľ iba pokúšajú pochopiť. Mikrovlnný rádiometer „vidí“ do Jupitera až do hĺbky 400 km. Prístroje ďalej zistili, že magnetické pole planéty je ešte silnejšie a nepravidelnejšie, než predpokladali dovtedajšie modely. Juno nás zároveň zásobuje pôsobivými zábermi Jupitera z dosiaľ neznámej perspektívy.


pasy a zony.png


Snímka zo siedmeho preletu. Má zvýraznené farby a zvýšený jas, ale lepšie vynikli dynamické oblačné štruktúry. Zdroj: photojournal.jpl.nasa.gov