K Marsu letí prvá helikoptéra
Jana Plauchová - 2020-11-04

Spaliny sálajúce z motorov Atlasu V pri štarte zostavy. Zdroj: NASA/Joel Kowsky

Na prvý pohľad sa môže zdať, že väčšinu prvenstiev v dobývaní slnečnej sústavy kozmickými sondami už máme za sebou. Lety ďalších a ďalších sond k tým istým cieľom sa pre širokú verejnosť stávajú rutinou. Ani ďalší rover brázdiaci Mars neznie tak vzrušujúco. Tento je však špeciálny. Na svojom bruchu nesie prvý lietajúci stroj v marťanskej atmosfére.


Menej ako dvojkilogramový vrtuľník – prototyp marťanskej helikoptéry – má meno Ingenuity, čo značí „vynaliezavosť“. K planéte cestuje pripojený k roveru Perseverance. Od tohto vozidla počas letu k Marsu získava elektrickú energiu. Rover zase čerpá energiu zo 45-kilogramového rádioizotopového generátora.


Potom, ako Perseverance pristane na Marse a vyloží lietajúci stroj, budú jeho akumulátory dobíjané iba z jeho fotovoltaického panelu. Ak malý vrtuľník zvládne prežiť chladné marťanské noci, budú naň čakať zaujímavé letové skúšky. Podľa predpokladov by mal fungovať 30 solov (marťanských dní), čo zodpovedá 31 pozemským dňom.


Mars 2020 2.jpg


Umelecká predstava Ingenutity na Marse. Zdroj: NASA/JPL-Caltech


Ingenutity kombinuje na mieru vyrobené diely s bežne dostupnými systémami. Na jeho vývoji sa pracuje od augusta 2013. Nad povrchom Marsu sa bude vznášať vďaka dvojici protismerne rotujúcich rotorov. Mars má však extrémne riedku atmosféru, ktorej hustota zodpovedá iba stotine hodnôt pozemského tlaku na úrovni mora. Preto sa rotory Ingenutity budú musieť otáčať veľmi rýchlo, zhruba desaťkrát rýchlejšie než rotory podobných strojov na Zemi. Tento dron musí byť vybavený autonómnymi systémami, keďže kvôli dlhej dobe letu signálu zo Zeme priame riadenie neprichádza do úvahy. Úlohou drona je testovanie letových systémov. Počas obdobia jeho funkčnosti má naplánovaných päť letov, prvý len do skromnej výšky tri metre nad povrchom. Ďalšie lety budú postupne čím ďalej, tým odvážnejšie. Posledný by mal dosiahnuť výšku niekoľko stoviek metrov a trvať asi 90 sekúnd. Ak bude helikoptéra úspešná, nasledovať ju budú ďalšie projekty lietajúcich strojov v atmosférach cudzích kozmických telies.


Mars 2020 4.jpg


Štart misie s raketou Atlas V zo štartovacieho komplexu 41 na Kennedyho vesmírnom stredisku. Zdroj: NASA/Joel Kowsky


Zostava roveru je súčasťou misie Mars 2020. Štart s nosnou raketou Atlas V prebehol z Kennedyho vesmírneho strediska 30. júla 2020, v strede štartovacieho okna. Predchádzalo mu niekoľko odkladov. Roboty dorazia k Marsu vo februári 2021.


Mars 2020 3.png


Preletový modul misie Mars 2020. Zdroj: NASA


Perseverance je v mnohom zdokonalením svojho predchodcu Curiosity. Jeho kolesá sú z omnoho trvanlivejšieho hliníka, aby nedošlo k ich predčasnému opotrebovaniu. Úlohou robota je okrem iného hľadať stopy mikrobiálneho života na Marse. Tomu je prispôsobené aj miesto jeho pristátia – kráter s menom Jazero, ktorý bol v dávnej minulosti deltou veľkej rieky. Rover nesie až 25 kamier, čo je historicky rekordný počet kamier používaných jednou planetárnou sondou. Pripomeňme, že tento robot má zároveň zahájiť prvú fázu činností potrebných pre prvý návrat vzoriek  z Marsu. Vzorky navŕta zo zaujímavých marťanských hornín a bude ich ukladať do valcových kovových trubičiek. Pristátie Perseverance, jeho jazdu po Marse a vŕtanie vzoriek, budú nahrávať dva mikrofóny. Rádioizotopový generátor bude rover napájať najmenej 14 rokov, pokiaľ sa vozidlo pred týmto termínom neznefunkční. Len jeho príkon bude s pribúdajúcim časom klesať. Hmotnosť vozidla presiahla jednu tonu.


Výrobná cena stroja predstavuje 2,4 (podľa iného zdroja 2,9) miliardy dolárov. Ak by sa štart nebol stihol v tohtoročnom štartovacom okne, odklad misie o dva roky, keď sa Mars opäť priblíži k Zemi, by podľa administrátora NASA Jima Bridenstina stál až pol miliardy dolárov.