V jarných mesiacoch možno na západnej strane oblohy, v nenápadnom Rakovi, pozorovať známu otvorenú hviezdokopu Jasličky alebo po latinsky Praesepe. Označuje sa aj ako Messier 44 alebo NGC 2632. V angličtine má vlastné meno, ktoré sa prekladá ako Úľ, prípadne Včelí roj. Od Zeme je vzdialená približne 528 – 626 svetelných rokov a je ako jedna z mála deep-sky objektov viditeľná voľným okom.

Pri pohľade voľným okom sa javí ako rozmazaná hmlistá škvrna. Dobrý zrak rozlíši niekoľko jasnejších hviezd. V triédri alebo amatérskom ďalekohľade napočítame cez 50 hviezd. Najväčšie ďalekohľady zachytia cez 2300 hviezd, z ktorých jasnejšie majú asi 6 mag. Nie je však isté, či sú všetky členmi kopy. Hviezd do siedmej magnitúdy je asi 11, do desiatej 80 a do sedemnástej je ich 350. Drvivú väčšinu z jej členov, až 68 % z nich, však tvoria malým ďalekohľadom nepozorovateľné červené trpaslíky. Jasličky obsahujú aj veľké množstvo bielych traslíkov, ktoré vznikli ako jej najhmotnejšie členy so spektrálnym typom B a počas života hviezdokopy prešli celým svojim životným cyklom. Naproti tomu hnedé trpaslíky sú, zdá sa, v tejto hviezdokope pomerne vzácne. Súhrnná hmotnosť všetkých členov hviezdokopy je 500 až 600 hmotností Slnka.

Najjasnejšiu hviezdou je epsilon Cancri (Meleph) s jasnosťou 6,3 mag. Väčšina hviezd má žltú alebo oranžovú farbu. Mnohé z nich sú dvojhviezdy alebo viacnásobné hviezdy. K hviezdam hviezdokopy patrí zákrytová premenná TX Cancri s periódou zákrytov 0,38 dňa, niekoľko premenných hviezd typu delta Scuti, vrátane BU Cancri, a epsilon Cancri s výraznými spektrálnymi čiarami kovov. Na rozdiel od mnohých iných otvorených hviezdokôp sa Jasličky dobre skúmajú, pretože ich nezakrýva, tak ako mnoho iných, medzihviezdny prach. Súvisí to s ich polohou ďaleko od roviny Galaxie.

Je to pomerne stará otvorená hviezdokopa. Jej vek určený pomocou HR-diagramu je približne 600 miliónov rokov. Za tú dobu celkom stratila prach a plyn, z ktorého vznikla. V mnohom sa podobá Hyádam, najmä vekom a miestom svojho vzniku, hoci výskumy satelitu ROSAT predpoklad spoločného veku oboch hviezdokôp zneistili. Jasličky sa podľa výskumov javia o niečo mladšie. Mohli by však byť rovnako staré ako hviezdokopa Mel 111 vo Vlasoch Bereniky, druhá z dvoch otvorených hviezdokôp viditeľných v jarnom období voľným okom, ktorá je však amatérskymi pozorovateľmi prekvapivo prehliadaná.

Uhlový priemer M 44 je 1,5°, čo je trojnásobok priemeru Mesiaca. Skutočný priemer hviezdokopy je približne 13 svetelných rokov, spolu s výbežkami jej celkový priemer predstavuje takmer 40 svetelných rokov. Jej celková jasnosť je 3,7 mag a približuje sa k nám rýchlosťou 33 km/s. Táto otvorená hviezdokopa sa pohybuje smerom k bodu, ktorý leží na rozhraní súhvezdí Orión a Jednorožec.

Po oboch stranách hviezdokopy Jasličky sú hviezdy delta a gama Cancri nazývané Oslíci (latinsky Asellus). Južný Oslík (Asellus Australis) je presne na ekliptike, takže ho Slnko raz za rok zakryje. Druhý Oslík (Asellus Borealis) nachádza na severnej strane hviezdokopy. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ich mohli nazvať podľa oslíkov kŕmiacich sa pri betlehemských jasličkách, v skutočnosti majú ich mená iný, starogrécky mytologický pôvod.

Vďaka polohe Jasličiek v blízkosti ekliptiky dochádza k relatívne častým zákrytom jej členov Mesiacom a k zaujímavým konjunkciám s planétami slnečnej sústavy. Zákryty sa využívajú na výskum dvojhviezd v Jasličkách, no pre amatérskych astronómov predstavujú predovšetkým pekný pohľad.