Kde odpočívajú americké raketoplány?
Jana Plauchová - 2017-09-18

Pri raketoplánoch si možno zakúpiť rozličné vtipné i vážne suveníry

Lietali do vesmíru tridsať rokov. Pokiaľ práve neboli v kozme, väčšinou sa nachádzali v hangároch Orbiter Processing Facility na Kennedyho vesmírnom stredisku. Ako a kde spočívajú dnes, vo výslužbe?


Dva z nich boli v priebehu misií zničené, tri sa dočkali konca služby v roku 2011. Tieto tri si rozdelili americké múzeá, jedno na západnom pobreží a dve na východnom. Na západe, v California Science Center v Los Angeles, sa ocitol najmladší z nich, Endeavour. Pridelili mu samostatnú halu, obklopujú ho len úzko súvisiace exponáty, ako je motor SSME (hlavný štartovací motor raketoplánu) alebo pre raketoplán skonštruované kozmické laboratórium Spacehab. Endeavour si diváci môžu obzrieť iba zdola. Má uzavretý nákladový priestor aj podvozkové šachty. Je umiestnený na stojan podopierajúci ho v bodoch, v ktorých sa k nemu počas aktívnej činnosti pripájala nádrž ET. Divák platí pri vchode centra vstupné a za Endeavour je osobitný príplatok aj lístok.


Chcete vidieť raketoplán zdarma? Pozrite si Discovery, najstarší existujúci a najdlhšie slúžiaci raketoplán, ktorý strávil vo vesmíre dohromady rok. Ten nájdete v Smithonsian National Air and Space Museum neďaleko mesta Washington. Ako v iných múzeách vo Washingtone, ani tu vstupné nestojí nič. Platí sa iba parkovné. Discovery stojí s uzavretým nákladovým priestorom na podvozku vo veľkej hale spolu s ďalšími vyslúžilými kozmickými loďami a artefaktmi. Po jeho pravej strane je vybudovaná terasa, z ktorej naň možno nahliadnuť zhora. Zvyšok hangáru vypĺňajú rozličné lietadlá. Zaujímavosťou je, že v neďalekom múzeu v centre Washingtonu sa dá pozrieť aj neletový exemplár Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorého vynesie do vesmíru patrilo medzi najväčšie úspechy Discovery.


Vo svojom pôsobisku, na Kennedyho vesmírnom stredisku, zostal raketoplán Atlantis. Tento stroj, známy najmä vďaka početným stretnutiam so stanicou Mir, je umiestnený v návštevníckom centre. Má hangár zvonka jasne označeným jeho menom. Platí sa súhrnný vstup do celého centra. Príchod divákov k raketoplánu je dramatický – najprv sa im premietne film na steny sály, za ktorou raketoplán spočíva. Následne stena spriesvitnie a diváci po prvýkrát uvidia raketoplán, ku ktorému môžu prejsť po zdvihnutí steny. Podobne je riešený aj prístup k exponátom z programu Apollo. Atlantis je podopretý v bodoch minulého pripojenia ET podobne ako Endeavour, ale na rozdiel od neho je naklonený nabok. Vytvára tak dojem letu vo vesmíre, čo umocňuje tiež – ako u jediného raketoplánu – jeho otvorený nákladový priestor. Má vytiahnuté aj manipulačné rameno. Podobne ako u Endeavouru, aj tu si možno pozrieť osobitne vymontovaný motor SSME.


Pred hangárom s Atlantisom sa nachádza zostava nádrže ET s motormi SRB v životnej veľkosti. Na rozdiel od orbitera však ide len o atrapy. Ďalšou špecialitou návštevníckeho centra Kennedyho kozmického strediska je, že si ňom môžete vidieť aj fragmenty dvoch zničených raketoplánov – kus boku Challengera a okenný rám Columbie.


Zostáva Enterprise, skúšobný prototyp, ktorý nikdy nevzlietol a ani nebol schopný vlietnuť do vesmíru. Slúžil na testovanie pristávania potom, čo ho do potrebnej výšky vynieslo lietadlo. Enterprise nájdeme v New Yorku, na vyslúžilej lietadlovej lodi Intrepid. Hoci žiadny raketoplán na lietadlovej lodi nikdy nepristál (potreboval totiž nesmierne dlhú pristávaciu dráhu), súvislosť tejto lode s kozmickým výskumom existuje. Na jej palubu boli vytiahnuté po pristátí kozmické lode Mercury 7 a Gemini 3. Po zaplatení vstupného a vstupe do príslušného hangáru na palube lode sa možno stretnúť s týmto prototypom raketoplánu stojacom na podvozku. Na kýle má aerodynamický nástavec, s ktorým lietal v počiatočných fázach testovania. Okrem neho je na lodi aj plno ďalších leteckých artefaktov, pod strechou i pod holým nebom.

Všetky obrázky sú dielom autorky článku


Endeavour3.JPG
Endeavour v kalifornskom múzeu. Viac obrázkov jeho vystavenia nájdete v tomto článku.


Umiestnenie orbitera Discovery.jpgUmiestnenie orbitera Discovery


podvozok.jpgDetail podvozkovej šachty Discovery


RCS Discovery.jpgBlízky záber na blok zadných motorov RCS orbitera Discovery prezrádza, že tento stroj toho má za sebou skutočne veľa


Discovery zboku.jpgDiscovery pri pohľade z bočnej plošiny


tepelny stit.jpgAj tepelný štít najstaršieho zachovaného amerického orbitera poukazuje na jeho vek


OME Discovery.jpg


Neobvyklý pohľad na zadnú časť orbitera. V strede záberu je jeden z dvojice motorov OME, ktoré raketoplán používal najmä na finálne navedenie na orbitu a na zostup z nej


Hangar Atlantisu.jpgHangár, v ktorom je uložený Atlantis


ET a SRB.jpgZostava nádrže ET a motorov SRB pred halou s Atlantisom


Atlantis.JPGAtlantis – jediný otvorený a na bok sklonený z vystavených raketoplánov


Prechodova komora.jpgDetail spojovacieho uzla s kozmickou stanicou v nákladovom priestore Atlantisu


dvere do nakladoveho.jpgJedine na orbiteri Atlantis si možno prezrieť otvorený nákladový priestor


simulatory.jpgSimulátory rozličných fáz letu, ktoré sú umiestnené pri Atlantise


Columbia.JPG
Okenný rám raketoplánu Columbia, ktorý z väčšej časti zhorel v zemskej atmosfére v roku 2003


Challenger.jpgKus raketoplánu Challenger zničeného počas jeho desiateho štartu v roku 1986


Enterprise.jpgEnterprise s aerodynamickým nástavcom


Enterprise nos.jpgDetailný záber na Enterprise prezrádza, že tento stroj nemal funkčné manévrovacie motorčeky RCS ani plnohodnotnú tepelnú ochranu. Ani jedno totiž pri skúškach v nízkych vrstvách atmosféry nepotreboval.