Koniec Hyád?
Valentín Korinek - 2020-08-04

Hyády v súhvezdí Býka

K Zemi najbližšia hviezdokopa Hyády sa blíži ku koncu svojej existencie. Hviezdy v hviezdokope sa pohybujú tak rýchlo, že sa za 30 miliónov rokov rozpadne.

Vedci predpovedali zánik hviezdokopy z údajov kozmickej sondy Gaia, ktorá meria okrem iného aj rýchlosti hviezd v hviezdokope Hyády, premietajúcej sa do súhvezdia Býka. Zistili, že hviezdy majú dostatočné rýchlosti,  a tak opúšťajú hviezdokopu. Pri takýchto “útekoch“ hviezd zo systému, dôjde k celkovému poklesu hmotnosti hviezdokopy a za 30 miliónov rokov už bude nedostačujúca na to, aby gravitácia udržala zvyšné hviezdy pokope.



 
680 miliónov rokov stará hviezdokopa Hyády na snímke má pred sebou už len zopár desiatok miliónov rokov. (NASA, ESA, STScI)


V porovnaní s celkovým vekom Hyád je 30 miliónov rokov veľmi krátke obdobie. Hviezdokopa, vzdialená len 150 svetelných rokov a viditeľná voľným okom, sa vytvorila asi pred 680 miliónmi rokov z veľkého oblaku plynu a prachu v Mliečnej dráhe.

Otvorené hviezdokopy ako sú Hyády sa rodia so stovkami či tisíckami hviezd, ktoré sú viazané spoločným ťažiskom a vzájomným gravitačným ťahom. Pôsobia tu však aj iné sily, ktoré sa celý systém snažia narušiť. Ku príkladu explózie nov a supernov z najmasívnejších hviezd vystreľujú materiál von, a tak množstvo prachu a plynu vo hviezdokope ubúda. Menšie hviezdy získavajú na rýchlosti a v konečnom dôsledku samotná gravitácia Mliečnej dráhy nie je naklonená k tomu, aby sa takéto systémy udržali dlhšie ako niekoľko stoviek miliónov rokov. (pre predstavu: guľové hviezdokopy ako napríklad  M13 v súhvezdí Herkulesa má niečo cez 10 miliárd rokov.)

Na rozdiel od ostatných otvorených hviezdokop Hyády prežili dlhšie. O tom, že hviezdokopa možno zomiera, sme sa dozvedeli až v roku 2018, keď tímy v Nemecku a Rakúsku nezávisle na sebe použili Gaiu na nájdenie početných hviezd, ktoré unikli zo zhluku. Tieto unikajúce hviezdy tvoria dva dlhé chvosty na opačných stranách Hyád. Každý hviezdny chvost sa tiahne stovky svetelných rokov a opticky zmenšuje samotný zhluk, ktorý má priemer asi 65 svetelných rokov.


 
0001_hyady.jpg
(Röser, E. Schilbach a B. Goldman / Astronomy & Astrofhysics 2019)

V priebehu času sa hmota pomaly mení. Pri zrode hviezdokopy to bolo približne 1200 hmotností sĺnk, no teraz je tam hmota len približne 300 hmotností Slnka. V skutočnosti majú chvosty unikajúcich hviezd hore na obrázku viac hviezd ako samotná hviezdokopa. A čím viac hviezdokopa stratí, tým menšia je jej gravitácia, čo vedie k únikom ďalších a ďalších hviezd. Preto pomocou počítačových simulácií s hmotami, polohami a rýchlosťami hviezd by sme mali lepšie pochopiť, čo sa stane v budúcnosti.

Hlavnou príčinou konca hviezdokopy je samotná Mliečna dráha. Rovnako ako Mesiac spôsobuje prílivy a odlivy na Zemi, tak aj centrum našej Galaxie v prenesenom slova zmysle pôsobí na hviezdokopu.

Aj o spomínaných 30 miliónov rokov po tom, čo sa systém Hyád rozpadne, budú jeho hviezdy unášané vesmírom s podobnými polohami a rýchlosťami, ako parašutisti vyskakujúci z toho istého lietadla. Stále bude možno badať nejakú zistiteľnú, súvislú štruktúru v priestore, no hviezdy budú od seba tak ďaleko, že už nebudú tvoriť hviezdokopu.