Čo ako to znie neuveriteľne, od pristátia prvých ľudí na Mesiaci, ktorí z neho doviezli prvé vzorky, ubehlo už viac než polstoročie. A celých 44 rokov uplynulo aj od chvíle, keď si prvé vlastné mesačné vzorky na Zem automaticky dopravil Sovietsky zväz. Až teraz sa ku krajinám s vlastnými mesačnými vzorkami pridala Čína, kolíska raketových technológií.
Od roku 1976, kedy na Zem priviezla mesačné horniny sonda Luna 24, dokonca nasledujúcich 37 rokov na Mesiaci ani nič nepristálo. Program Luna podobne ako americký program Apollo mali v pláne viac misií, než sa nakoniec uskutočnilo. Oba však predčasne ukončili rozpočtové dôvody. USA a Sovietsky zväz sa po nich zamerali radšej na blízky výskum planét a experimenty v bezváhovom stave. Odvtedy Mesiac len sporadicky skúmalo zopár sond z jeho obežnej dráhy.
V 21. storočí sa ale o Mesiac začala intenzívne zaujímať Čína. V decembri 2013 sa jej podarilo mäkko pristáť na mesačnom povrchu so sondou Chang’e 3. Išlo o ambicióznu misiu, ktorá okrem prvého pristátia Číny na mesačnom povrchu mala naň vysadiť aj prvý vlastný rover. Obe prvenstvá sa podarili. Rover Yutu fungoval, aj keď s problémami a nenaplnením všetkých očakávaní. Jej opäť úspešný nasledovník Chang’e 4 ako prvý stroj v histórii úspešne dosadol na odvrátenej strane Mesiaca. Táto sonda je doteraz funkčná a rovnako aj vozidlo, ktoré na odvrátenú stranu vysadila. A napokon Chang’e 5, presnejšie jej návratové puzdro, 16. decembra večer nášho času doviezlo asi 1,7 kg vzoriek. Je to desaťkrát väčšia hmotnosť, ako bola hmotnosť vzoriek dovezená sovietskou Lunou 24.
Štart sondy s najsilnejšou čínskou raketou Dlhý Pochod 5. Zdroj: commons.wikimedia.org
Misia trvala 23 dní a bola doposiaľ zo všetkých čínskych mesačných misií najzložitejšia. Odštartovala 23. novembra 2020 s raketou Dlhý pochod 5. Dňa 1. decembra dosadol na povrch pristávací modul. Pristátie prebehlo v Oceáne búrok, v relatívne geologicky mladej lokalite, od čoho si vedci sľubujú nové poznatky o histórii Mesiaca. Nabraté vzorky môžu byť až o 2-3 miliardy rokov mladšie než tie, ktoré priviezli na zem misie Apolla. Odber prebehol nielen z povrchu, ale vďaka vrtáku sondy aj z hĺbky do dvoch metrov.
O dva dni neskôr odštartoval z Mesiaca vzletový modul, ktorý sa 5. decembra automaticky spojil s orbitálnym modulom. Tomuto modulu odovzdal vzletový modul kontajner so vzorkami. Následne sa vzletový modul odpojil a už nepotrebný dopadol na mesačný povrch. Orbitálny modul sa vydal na cestu k Zemi. Bezprostredne o tom však ešte nenasledovalo pristátie. Jeho príletová rýchlosť bola natoľko veľká, že modul bol najprv navedený do atmosféry pod takým uhlom, aby sa od nej odrazil. Pristál až po druhom navedení do atmosféry, už s nižšou rýchlosťou. Dosadol do oblasti Vnútorného Mongolska 16. decembra 2020.
Miesto pristátia sondy – vulkanická lokalita pri Mons Rümker v Oceáne búrok. Zdroj: commons.wikimedia.org
Výsledná hmotnosť vzoriek sa blíži k očakávaným 2 kg. Puzdro s nimi majú vedci otvoriť až v špeciálnom, čistom laboratóriu. Nejde však o posledný plánovaný čínsky odber mesačných hornín. Nasledovať by mala misia sondy Chang’e 6, ktorá je svojej predchodkyni konštrukčne podobná. Tá by sa mala pokúsiť odobrať a priviezť vzorky dokonca z južného pólu Mesiaca. To však pravdepodobne nie skôr ako o dva roky. Nasledovať by mala misia Chang’e 7, ktorá by mala v prípade úspechu doniesť až 4 kg vzoriek. Táto misia bude vylepšená aj o lietajúci aparát, ktorý bude hľadať v lokalite pristátia (tiež južný pól Mesiaca) stopy ľadu. Na jej prácu potom nadviaže najskôr v roku 2026 sonda Chang´e 8.
(zdroj:kosmonautix.cz)
Animácia sondy po dosadnutí na mesačný povrch. Zdroj: commons.wikimedia.org
