Mars – podobný a predsa iný 1/3
Jana Plauchová - 2014-03-31

Mars na zábere, ktorý zhotovil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Kredit: hubblesite.org/

Mars je v médiách aj odbornej literatúre často spomínaná planéta. Vyzdvihuje sa jeho relatívna blízkosť a podobnosť so Zemou. Je dokonca prvým kandidátom na miesto, kam sa ľudia premiestnia, ak budú musieť raz opustiť Zem. Najsmelšie predstavy dokonca hovoria, že celú červenú planétu bude možné zmeniť na obývateľnú – teraformovať. Aká je však realita?


Mars je skutočne planétou, ktorá má so Zemou v niečom až podivuhodné zhody, čo podporuje predstavy o jeho kolonizácií. Rovnako ako Zem je to planéta s pevným povrchom, na ktorom sa dá pristávať a žiť. Pevný povrch má zhodou okolností dokonca takmer rovnakú rozlohu, ako všetka súš Zeme, pretože hoci povrch Zeme je väčší, výraznú časť z neho pokrývajú oceány, ktoré na Marse chýbajú. Z tohto hľadiska nám teda Mars poskytuje rovnako veľkú obývateľnú plochu ako naša rodná planéta.


Jeho gravitácia umožňuje dlhodobý pobyt ľudského organizmu. Obsahuje niektoré minerály a horniny, napríklad hematit a bazalt, a povrchové útvary, aké sa nachádzajú aj na Zemi. Na jeho povrchu nájdeme rovnako ako na Zemi pohoria, vysočiny, nížiny, kaňony, ľadové čiapočky, sopky a obrovské plochy piesočných dún nápadne podobné presypovým poliam na Sahare.


Duny na Marse.jpgpolarna ciapka severna v lete.jpg


Vľavo: Piesočné duny na Marse veľmi podobné piesočným dunám na pozemských púšťach Kredit: http://marsrover.nasa.gov
Vpravo:
Severná polárna čiapočka Marsu v lete. V zime býva väčšia. Kredit: http://www.msss.com


Takisto jeho atmosféra obsahuje prevažne plyny, ktoré sa – hoci v iných pomeroch – vyskytujú aj v zemskej atmosfére. Rovnako ako v zemskej atmosfére, aj v atmosfére Marsu existujú zmeny počasia. V jeho vysokej atmosfére sa z kryštálikov ľadu tvoria biele riasovité oblaky cirry. V nižšej atmosfére sa niekedy dokonca tvoria väčšie oblačné polia či dokonca oblasti tlakovej níže so špirálovými oblačnými útvarmi podobnými pozemským cyklónam. V nízko položených oblastiach Marsu ráno často vzniká hmla, takisto vodná. Na Marse tiež fúka vietor a formujú tam prašné búrky.


Póly oboch planét sú pokryté zamrznutým materiálom, tzv. polárnymi čiapočkami, ktoré na nijakej inej planéte v Slnečnej sústave nemajú obdobu. Rozsah zaľadnenia sa mení v závislosti od ročného obdobia – v zime na príslušnej pologuli je väčší. Severný marťanský pól, rovnako ako aj severný pozemský pól, leží v podstatne nižšej nadmorskej výške ako južný.


prachovy vir.jpg


Marťanský prachový vír, prejav počasia na Marse. Kredit: http://photojournal.jpl.nasa.gov


Pozoruhodne podobná je aj dĺžka slnečného marťanského dňa – ten trvá 24 hodín aj 39,5 minúty, len o kúsok viac než deň na Zemi. Ďalšiu veľkú podobnosť so Zemou predstavuje sklon rotačnej osi Marsu ku kolmici na rovinu obehu. Ten je 25,19°, čo je iba o necelé dva stupne vyšší sklon ako u Zeme. Znamená to, že na Marse sa striedajú ročné obdobia rovnako ako na Zemi, hoci každé z nich je skoro dvakrát dlhšie, a Slnko by sme na oblohe nachádzali skoro v rovnakých miestach, na akých sme zvyknutí na tej-ktorej zemepisnej šírke na Zemi. To by ocenili nielen ľudia, ale aj rastliny dovezené zo Zeme navyknuté na určitú dĺžku dňa a slnečného svitu v závislosti od ročného obdobia. Čo viac, Mars je v najbližšom bode svojej dráhy okolo Slnka, v perihéliu, od neho svojou severnou pologuľou odklonený a v najvzdialenejšom bode svojej dráhy, v aféliu, je severnou pologuľou k Slnku priklonený. Rovnako je to aj na Zemi a preto majú severné pologule oboch planét miernejšie teplotné zmeny na povrchu v priebehu roka ako ich južné pologule. A napokon, Mars a Zem sú jediné kamenné planéty, ktoré majú svoje prirodzené obežnice.


Marky na marse.jpgIceclouds_on_Mars.jpg


Vľavo: Biele plochy (s výnimkou polárnej čiapočky) sú plochy oblačnosti na planéte. Mraky sú, podobne ako Zemi, tvorené kryštálikmi vodného ľadu. Kredit: http://photojournal.jpl.nasa.gov
Vpravo:
Oblaky v atmosfére pri pohľade z povrchu Marsu. http://apod.nasa.gov


Z tohto všetkého sa zdá, že Mars je v podstate dvojča Zeme a že jeho osídlenie nemôže byť až taký problém. Lenže omnoho viac než podobností, je medzi dvoma planétami odlišností. A závažnejších. O nich však až v pokračovaní nášho článku.