Umelecká predstava sondy Juno nad Jupiterom. Podoba Jupitera vznikla na základe reálnych snímok urobených touto sondou. Zdroj: NASA

Kozmická sonda Juno obieha Jupiter už štyri a pol roka. Jej misia pritom mala skončiť už po 20 mesiacoch. Sonda sa však nedostala na plánovanú obežnú dráhu, ale na oveľa výstrednejšiu. Vďaka tomu si predĺžila životnosť. Začiatkom roka prišla správa o tom, že jej misia bude preto tiež predĺžená.

Zbieranie údajov prebiehalo pomalšie oproti pôvodnému plánu a Juno strávila viac času mimo oblastí silnej Jupiterovej radiácie. Práve o rádioaktivite Jupitera sa predpokladalo, že sondu už v priebehu primárnej misie vyradí a nenastane jej predĺženie, také bežné u súčasných planetárnych sond. Predpoveď sa však nenaplnila. Čo viac, problémy s hlavným motorom, ktoré naviedli Juno na dráhu s obežnou dobou až 53 dní oproti plánovaným 14 dňom, umožnia sonde počas predĺženej misie navštíviť aj Galileove mesiace. To je veľmi dobrá správa, pretože v treťom tisícročí zatiaľ nijaká sonda tieto mesiace neskúmala. Ich posledné snímky pochádzajú zo sondy Galileo, prvej umelej obežnice Jupitera.

Už v polovici roku 2021 by mal nastať prelet okolo Ganymeda, najväčšieho mesiaca slnečnej sústavy. Sonda ho minie cca 1000 kilometrov nad jeho povrchom. Ak bude Juno v tej dobe ešte činná, môže skúmať zloženie jeho povrchu a jeho magnetosféru. Zaujímavosťou je, že táto sonda už okolo Ganymeda raz preletela. 26. decembra 2019 jej dráha viedla pomerne blízko nad severným pólom tohto mesiaca. Pritom urobila 300 jeho snímok v infračervenom spektre s rozlíšením 23 km/pixel.



Mesiace Io a Európa pri okraji Jupiterovho disku. Snímka vznikla zo vzdialenosti 481 000 km v prípade Io a 730 000 km v prípade Európy. V budúcnosti sa plánujú oveľa väčšie priblíženia k týmto mesiacom. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/Roman Tkachenko

Koncom roku 2022 nás čaká prelet iba vo výške 320 km okolo mesiaca Európa. Juno by mohla skúmať hrúbku jej ľadu mikrovlnným rádiometrom. Spektrometre by mohli odhaľovať zloženie ľadu, snímky zase zmeny za uplynulé dvadsaťročie a prípadné vodné gejzíry. V roku 2024 by sa sonda – ak bude ešte činná – mohla dvakrát stretnúť s mesiacom Io a študovať jeho vulkanizmus. Prieskumu sa dočkajú aj slabé prstence Jupitera.



Detail búrky na Jupiteri počas jedného z najväčších priblížení sondy k planéte. Zdroj: Kevin Gill

Popritom bude Juno pokračovať aj vo svojej hlavnej činnosti, čiže v sledovaní Jupitera. Z jej doterajších výsledkov vyplýva, že dynamika Jupiterovej atmosféry je oveľa zložitejšia, než si vedci dovtedy mysleli. Ďalej zistila, že vo vnútri planéty sa nachádza síce veľké, ale akoby zriedené, rozpustené jadro. Nedávno sa jej podarilo rozlúštiť aj štvrťstoročie starú záhadu Jupitera. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi totiž atmosférické puzdro sondy Galileo – jediné, ktoré bolo kedy spustené do atmosféry nejakého plynného obra – ukázalo nečakané údaje. Prostredie okolo neho bolo oveľa horúcejšie a suchšie, než sa predpokladalo. Sonda Juno zistila, že takéto oblasti nie sú zriedkavými anomáliami, ale tvoria pás obkolesujúci celú planétu. Navyše zistila, že ide o cenné okno do hlbších vrstiev Jupitera, pretože ho nezakrývajú mraky. Okrem toho sa ukázalo, prečo v týchto zónach chýbajú vodné pary. Voda spolu s amoniakom skondenzovala do hubovitých útvarov, ktoré ako zvláštne krupobitie padajú hlboko do vnútra planéty a tam sa im pod vplyvom vysokej teploty vráti plynné skupenstvo. Toto sa deje v oblastiach s rozsiahlou oblačnosťou a proces sprevádzajú blesky v hornej časti atmosféry. Medzi zatiaľ nerozlúštené záhady patrí naopak napríklad dynamika obrovských polárnych vírov Jupitera.



Snímka Jupiterových mrakov z výšky približne 18 400 km. Nad okrajom planéty vidieť aj vzdialený mesiac Io. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/Gerald Eichstädt/Justin Cowart

Sonda je pomenovaná podľa rímskej bohyne Juno, ktorá bola manželkou boha Jupitera. Odštartovala 5. augusta 2011. V októbri 2013 sonda preletela okolo Zeme, čo ju urýchlilo na jej ceste k Jupiteru. Jupiter dosiahla 5. júla 2016, o päť rokov neskôr. Tam bola navedená na obežnú dráhu nad pólmi planéty. Poznatky získané sondou majú prispieť k pochopeniu vzniku a vývoja Jupitera a tým prispieť k dokonalejšiemu pochopeniu nielen ďalších telies slnečnej sústavy, ale aj mnohých exoplanét.

Pozri aj

- Juno pri Jupiteri

- Juno po roku