Najjasnejšia, no nie najkrajšia hviezdokopa
Jana Plauchová - 2021-02-12

Hyády s Aldebaranom (najjasnejšia hviezda snímky). Zdroj: NASA, ESA, and STScI

V tomto období možno už od večerných hodín na oblohe pozorovať súhvezdie Býk, ktoré obsahuje dve najjasnejšie hviezdokopy oblohy. Populárnejšia z nich je však tá slabšia. Jasnejšia nevyzerá tak pôsobivo na prvý pohľad z podivného dôvodu – je k nám až príliš blízko. Hyády.


Hyády sú so vzdialenosťou okolo 134 – 151 ly našou najbližšou otvorenou hviezdokopou. Ich celková magnitúda sa uvádza okolo 0,5 až 0,8. Hyády majú svoj vlastný mytologický pôvod, nezávislý od pôvodu samotného Býka. Podľa gréckeho mýtu to bolo pravdepodobne 5 (prípadne 7) dcér Titana Atlanta a Okeanidy Aitry. Prečo sa dostali na nebo, vysvetľujú mýty rozdielne. Poľa jednej verzie ich tam umiestnil Zeus preto, lebo mu bolo ľúto, ako oplakávajú svojho brata Hyanta, ktorého roztrhala na love levica. Podľa inej povesti ich Zeus odmenil premenou na hviezdokopu za to, že ako nymfy v nysajskej doline vychovali jeho syna Dionýza. Zaujímavé je, že hviezdy Hyád sú sestrami nielen podľa mýtu, ale aj v skutočnosti. Hviezdy vo hviezdokopách totiž vznikajú z rovnakého materiálu.


Starí Gréci ich nazývali dažďonosné hviezdy alebo dažďonosné súhvezdie, pretože pri ich východe vtedy v prvých novembrových dňoch začínalo v Grécku obdobie dažďov. Prvý záznam o Hyádach pochádza od Homéra z roku okolo 750 pred Kr.


Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov, čo je 10-krát viac ako vek druhej jasnej otvorenej hviezdokopy v tomto súhvezdí, Plejád. Je v nej preto veľa červených obrov. Väčšina hviezd v nej patrí do spektrálneho typu G a K. Priemernou veľkosťou a teplotami sú porovnateľné so Slnkom. Ako ich prototyp sa javí jasný oranžový Aldebaran, no je to klam. Aldebaran do hviezdokopy nepatrí, leží v približne polovičnej vzdialenosti medzi nami a Hyádami. Jeho svetlo hviezdokopu prežaruje, čo je ďalší dôvod, prečo nepriťahuje toľko pozornosti amatérskych pozorovateľov, koľko by sa na najbližšiu hviezdokopu patrilo. Kvôli prežarovaniu Aldebaranom preto voľným okom vidíme iba ich jasnejšie hviezdy, z ktorých sú najjasnejšie théta (Chamukuy), epsilon (Ain), gama (Prima Hyadum), delta (Secunda Hyadum ) a sigma Tauri. V skutočnosti hviezdokopa obsahuje asi 200 hviezd. Jadro Hyád má priemer 8 – 10 svetelných rokov, ale členy tejto hviezdokopy môžeme nájsť aj vo vzdialenosti 40 svetelných rokov od jadra.


planet-708577_640.jpg


Dve najjasnejšie hviezdokopy oblohy, Plejády (vľavo) a Hyády (vpravo). Už farba hviezd ich členov napovedá, že Hyády sú v porovnaní s Plejádami oveľa staršie. Autor: Giuseppe Donatiello


Na oblohe sa hviezdy Hyád pohybujú jedným smerom (od nás), preto v ich prípade hovoríme o pohybovej hviezdokope. Pri svojom priestorovom pohybe smerujú do bodu, ktorý sa nachádza severovýchodne od hviezdy Betelgeuze v súhvezdí Orión a zároveň smerom od nás. Pred 80 000 rokmi k nám boli dvakrát bližšie ako dnes. Asi za 65 miliónov rokov sa po postupnom zdanlivom približovaní Hyády napokon zhluknú v tomto bode, ktorý nazývame bod konvergencie. Napokon sa stratia v hĺbkach vesmíru. Výskum pohybu hviezd Hyád ukazuje, že majú spoločný pôvod s hviezdami hviezdokopy Jasličky (M44). Rovnobežný pohyb hviezd Hyád umožňuje určenie ich vzdialenosti prostredníctvom metódy pohybovej hviezdokopy pre hviezdne vzdialenosti.


V Hyádach je niekoľko dvojhviezd, pričom tri z nich sú rozlíšiteľné dokonca aj voľným okom. Jednou z nich je théta Tauri. Jej jasnejšia zložka (3,6 mag) je biela, sprievodca (4,0 mag) je oranžový. Ležia v odstupe 337 oblúkových sekúnd. Ich skutočná priestorová vzdialenosť je 15 svetelných rokov, čiže ide skôr o optickú dvojhviezdu, ale je dosť pravdepodobné, že majú spoločný pôvod.


Ďalšou podobnou optickou dvojicou z Hyád je delta Tauri a 68 Tauri. 68 Tauri má jasnosť 4,8 magnitúd. Treťou voľným okom rozlíšiteľnou dvojhviezdou je sigma, ktorej zložky majú jasnosť 4,8 a 5,1 magnitúd a delí ich až 429 oblúkových sekúnd.


Pozrite tiež


- Koniec Hyád?