Najjasnejšia supernova, akú sme kedy videli?
Valentín Korinek - 2020-05-18

Hviezdna explózia rekordného jasu vo vzdialenej galaxii môže byť prvým známym príkladom zriedkavej supernovy „pulzačnej párovej nestability“ (umelecká predstava supernovy).

Najjasnejšia supernova, aká bola kedy pozorovaná, môže byť aj prvým príkladom ojedinelého typu výbuchu. Supernova, ktorá sa objavila v roku 2016 v galaxii vzdialenej asi 4,6 miliardy svetelných rokov, vyžarovala asi 5x1051J energie, čo je asi dvojnásobné množstvo žiarenia vyžarovaného predchádzajúcim držiteľom rekordu a stokrát energetickejšie ako majú bežné supernovy.


Takýto jasný výbuch by mohla spôsobiť tzv. pulzačná dvojitá nestabilita supernovy - o ktorej predpokladáme že vzniká pri zrážke masívnej supernovy so škrupinou vyvrhnutého materiálu hviezdy pred jej explóziou.


Zatiaľ neexistuje žiaden dôkaz o existencii takéhoto typu supernovy. Záblesk z roku 2016 môže byť prvým z nich. Vďaka počítačovým simuláciám vykresľujúcim udalosti od prvotného impulzu hviezdy až po konečný zánik supernovy, môžeme túto domnienku potvrdiť.

Po identifikácii supernovy  astronóm Matt Nicholl a jeho kolegovia sledovali približne dva roky jej pohasínajúce svetlo. Množstvo hviezdneho materiálu, ktorý zostal, naznačuje,  že prvotná hviezda bola približne 50 až 100 krát hmotnejšia ako Slnko. Prvotné hviezdy, ktoré sa skrývajú za bežnými supernovami,  majú hmotnosti okolo 10 našich sĺnk.


Pozorovania ďalekohľadom v pozostatkoch ďalej odhalili prekvapivé množstvo vodíka. Masívnejšie hviezdy vo všeobecnosti strácajú vodík rýchlejšie ako menšie hviezdy. To znamená, že pri hmotnosti hviezdy 100-krát väčšej ako je Slnko, by bol všetok vodík po výbuchu dávno preč. Z toho vyplýva, že dve menšie hviezdy obsahujúce vodík sa zlúčili do jednej obrovskej hviezdy, ktorá následne prešla spomínanou pulzačnou dvojitou nestabilitou supernovy.


Takáto explózia môže uvoľniť dostatok energie na odfúknutie vonkajších vrstiev hviezdy do obrovského plášťa. Keď hviezda nakoniec prejde do štádia supernovy, výbuch sa zrazí s plášťom a uvoľní obrovské množstvo žiarenia (pulzačná dvojitá nestabilita supernovy).  Ďalšia možnosť môže byť aj tá, že hviezdnym pozostatkom vytváraným počas tohto typu supernovy, môže byť intenzívna magnetická neutrónová hviezda nazývaná magnetar , ktorá by mohla do výbuchu načerpať energiu tak, aby bola jasnejšia ako tá, ktorá bola pozorovaná v roku 2016.


Niektorí vedci, ktorí boli v tom zainteresovaní, si myslia, že supernova s tak obrovskou prvotnou hviezdou skončila ako čierna diera a nie magnetar.