New Horizons: Pohľadnice z najvzdialenejších končín
Jana Plauchová - 2015-07-08

Sonda New Horizons. Kredit: NASA

Pozornosť laickej i odbornej verejnosti sa v posledných dňoch upiera na americkú sondu New Horizons. Tá nám posiela čoraz detailnejšie snímky Pluta, objektu v čase jej štartu ešte považovaného za deviatu planétu slnečnej sústavy. A hoci bolo Pluto z rozhodnutia astronómov degradované medzi planétky, toto slovné preradenie mu neubralo nič na zaujímavosti. Predstavme si sondu, ktorá nám posiela detailné snímky z takých vesmírnych diaľav, ako nijaká pred ňou.


New Horizons je súčasť programu New Frontiers (Nové hranice) vyhláseného v roku 2003. Tento úspešný program nadväzuje na taktiež úspešný program Discovery a jeho cieľom je prieskum slnečnej sústavy sondami, ktorých náklady nepresiahnu 700 miliónov dolárov. Sonda nesie kamery, detektory a spektrometre. Je preletového typu, čiže sa nedostane na orbitu Pluta, ani na ňom nepristane, len ho (vo veľkej rýchlosti) minie. Hoci novodobé kozmické sondy bežne skúmajú telesá z ich obežných dráh či dokonca povrchov, v prípade takto vzdialeného objektu, ako je Pluto, je toto technologicky a finančne najprijateľnejšie riešenie. Ani dve najvzdialenejšie planéty slnečnej sústavy, Urán a Neptún, neboli zblízka preskúmané inak ako preletom.


Potom, ako New Horizons minie Pluto, nie je spôsob ani dôvod vracať ju späť či zachovať v Slnečnej sústave, ktorú po mnohých ďalších rokoch letu navždy opustí. Predtým sa jej však astronómovia pokúsia nájsť ďalšie objekty Kuiperovho pásu, ktoré by mohla skúmať. Pluto tiež patrí do rozsiahleho prstenca ľadových telies zvaného Kuiperov pás. A práve táto skutočnosť, zistenie, že telies podobných Plutu je za orbitou Neptúna nesmierne veľa, mu v našich očiach ubrala status planéty.


New Horizons start.jpg


Štart sondy New Horizons z Cape Canaveral s nosnou raketou Atlas 5. Kredit: NASA


Sonda vzlietla 19. 1. 2006 na vrchole nosnej rakety Atlas 5. Tretí stupeň jej voči Zemi udelil rýchlosť až 16,26 km/s, čo je rekordná rýchlosť kozmickej sondy po štarte. Už o deväť hodín minula obežnú dráhu Mesiaca (kozmické lode Apollo tam leteli 4 dni) a len tri mesiace po štarte prekročila obežnú dráhu Marsu. Zhruba pol roka po štarte minula planétku 2002 JF56 a urobila niekoľko jej snímok. Sú neostré, lebo najväčšie priblíženie prebehlo vo vzdialenosti až 101 867 km. Len po 13-mesačnom lete New Horizons preletela okolo Jupitera, ktorý zvýšil jej rýchlosť vzhľadom na Slnko o ďalšie 4 km/s. Pluto je však také vzdialené, že napriek rýchlostným rekordom, ktoré sonda pokorila, jej let k nemu trval deväť a pol roka. Počas preletu okolo Jupitera sonda urobila pekné, detailné snímky tejto planéty aj jej mesiacov.


Jupiter a Io Horizons.jpg


Snímka Jupitera a jeho mesiaca Io, ktorú sonda urobila v roku 2007. Blízky prelet okolo najväčšej planéty slnečnej sústavy jej zároveň pridal rýchlosť. Kredit: NASA


Väčšinu svojej zdĺhavej cesty strávila New Horizons v takzvanej hibernácii. Z času na čas ju technici prebudili, aby skontrolovali jej systémy a aktualizovali programové vybavenie jej hlavného počítača. Prebehlo tiež niekoľko drobných úprav jej dráhy. Od decembra 2016 je sonda nepretržite bdelá a riadiaci tím ju začal pripravovať na jej hlavnú úlohu.


Už vo februári 2015 sonda začala diaľkový prieskum Pluta. Od 28. mája začala približujúce sa Pluto snímkovať denne. 4. júna večer, len desať dní pred najväčším priblížením k planéte, New Horizons nečakane prerušila komunikáciu so Zemou. Našťastie nešlo o závažný problém a už 7. júna obnovila bežnú prevádzku. Signál zo sondy letí (samozrejme rýchlosťou svetla) na Zem štyri a pol hodiny. Najväčšie priblíženie nastane 14. júla vo vzdialenosti zhruba 12 500 km od Pluta a zhruba 29 000 km od jeho najväčšieho a najznámejšieho mesiaca Chárona.


Pluto a Charon rotacia.gifPluto a obiehajúci Cháron vo farbách, ako ich sonda nasnímala koncom júna zo vzdialenosti 24 000 000 – 18 000 000 km. Kredit: NASA