Nie tak celkom úspešné obnovenie letov
Jana Plauchová - 2015-07-21

Emblém misie STS-114. Kredit: NASA

Let, ktorý mal obnoviť prevádzku raketoplánov po tragickej misii Columbie. Namiesto toho ju opäť pozastavil. Od štartu Discovery STS-114 uplynie desať rokov.


Misia označená ako STS-114 bola pôvodne určená pre raketoplán Atlantis. Keby nenastala havária raketoplánu Columbia, tak by raketoplán Atlantis vzlietol v marci 2003. Cieľom misie bola výmena šiestej základnej posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) za siedmu. Veliteľkou sa stala Eileen M. Collinsová, ktorá tak velila raketoplánu už po druhýkrát.


Počas prestávky spôsobenej haváriou Columbie prešli pozemné vybavenie aj personál množstvom úprav, testov a zdokonalení, aby sa znížilo riziko ďalšej nehody. Novým cieľom letu STS-114 bolo najmä preveriť úspešnosť týchto opatrení – čo zahŕňalo kontrolu stavu tepelnej ochrany na obežnej dráhe a skúška možností opravy tepelného štítu vo vesmíre. Raketoplán mal aj doplniť zásoby na ISS, priviesť nový gyroskop a jeden zo starých gyroskopov opraviť. Naplánované boli tri výstupy do otvoreného priestoru.


Okrem bežných predštartovných príprav na raketopláne tiež prebiehali testy kvality najnamáhanejších častí tepelného štítu. Discovery sa v priebehu apríla 2005 presunul v štartovacej zostave na rampu, ale potom z nej putoval naspäť do hangáru a vymenila sa celá jeho hlavná palivová nádrž. Medzitým sa rozbehli prípravy na prípadnú záchrannú misiu raketoplánom Atlantis. Štart Discovery bol ešte raz odložený, ale 26. júla 2005 o 14:39 UTC už vzlietol.


640px-STS-114,_External_tank_test.jpg


Raketoplán Discovery počas príprav na štart. Kredit: NASA


Vzlet však neprebiehal úplne bez problémov. Približne 2,5 sekundy po štarte narazil do špice nádrže ET vták, ktorý ju však našťastie nepoškodil. V čase T +70 s zaznamenala kamera umiestnená na ET oddelenie časti dlaždice systému tepelnej ochrany na zadnej strane krytu šachty predného podvozku. Druhým, vážnejším problémom, bolo oddelenie kusov izolačnej peny z ET, napriek všetkým RTF opatreniam. Najväčší oddelený kus meral až meter. Hlavný manažér raketoplánov Bill Parsons na tlačovej konferencii 27. júla oznámil, že pokiaľ nebudú zaistené a napravené príčiny opadávania izolácie z ET, nijaký ďalší raketoplán nemôže odštartovať.


Na Discovery pohybujúci sa v tom čase po obežnej dráhe okolo Zeme však ďalšie pozastavenie nemalo už žiadny vplyv. Počas jeho približovania sa k ISS sa začala kontrola tepelného štítu raketoplánu, ktorá však odhalila len zanedbateľné poškodenia. Tepelný štít skontrolovala raketoplánu aj posádka ISS, keď sa dostal do jej tesnej blízkosti. Obe opatrenia boli oproti predošlým letom novinkou. Potom sa raketoplán so stanicou úspešne spojil.


Discovery114.jpg


Discovery v kozme odfotený z ISS. Kredit: NASA


Pri prvom výstupe do kozmu sa testovali možnosti opravy tepelného štítu vo vesmíre. Druhý výstup už bol venovaný reálnej oprave – výmene gyroskopu na ISS. Počas tretieho výstupu prebiehala oprava tepelného štítu raketoplánu a to vytiahnutím vypchávok medzi dlaždicami tepelnej ochrany.


8. augusta sa posádky rozlúčili a stroje sa odpojili. Pristátie prebehlo s jednodňovým odkladom kvôli zlému počasiu. Katastrofický scenár Columbie sa neopakoval, stroj pristál hladko 9. augusta na základni Edwards AFB v Kalifornii. Napriek tomu potrvalo ešte rok, kým raketoplán – a opäť to bol Discovery – vzlietol znova a prevádzka sa obnovila.


Pohonnehmoty.jpg


Po pristátí sú z raketoplánu Discovery odsávané pohonné hmoty. Kredit: Carla Thomas/NASA