Osem desaťročí kozmonautiky 6/8

  • Jana Plauchová | 9 Máj 2022
    Kozmonautika
Trio prvých troch typov marťanských roverov v simulátore marťanského prostredia – od najmenšieho po najväčší sú to Sojourner, MER a Curiosity. Zdroj: NASA
Predošlý diel seriálu

1994 – 2004: Éra roverov na Marse



S postupujúcimi rokmi je čoraz ťažšie dávať desaťročiu kozmonautiky nejaký spoločný názov. Do výskumu kozmu sa zapája čoraz viac štátov a vzniká čoraz viac kozmických programov. Kozmonautika sa vetví a prvenstvá prichádzajú z najrozličnejších smerov. Len jedným z mnohých sú prvé rovery na cudzej planéte, ktoré na rozdiel od svojich predchodcov, mesačných Lunochodov, majú nevýhodu v tom, že kvôli obrovskej vzdialenosti a konečnej rýchlosti svetla nemôžu byť riadené zo Zeme v reálnom čase. Mars si podmaňujú autonómne roboty.

Po striedavých úspechoch a neúspechoch v predošlých obdobiach sa v roku 1996 vydala k červenej planéte ďalšia flotila sond. Kým ruská Mars 96 havarovala už pri štarte, americké Mars Global Surveyor a Mars Pathfinder prekonali očakávania. Prvá zo zmienených sond, družica Marsu, slúžila až desať rokov. Druhá pristála na povrchu a zložila naň prvý marťanský rover Sojourner. Fungoval asi 12-krát dlhšie ako predpokladal plán. Horšie to dopadlo s trojicou sond vyslaných k Marsu pri ďalšom priblížení v roku 1998. Dve americké a jedna japonská, všetky z rôznych príčin stratené.

V tejto ére vystupuje ako najväčšia kozmická veľmoc USA, ktorá určuje celosvetové tendencie v kozmonautike. Ruská kozmická agentúra Roskozmos zápasí s nedostatkom financií. To poznačilo aj jej spoluprácu na vznikajúcom projekte Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), kam USA pribrali Rusko vďaka skúsenostiam s Mirom. Rusi zase k spolupráci pristúpili pre finančnú nemožnosť postaviť plánovanú stanicu Mir 2. Napriek tomu, že pôvodný Mir už mal dávno po období plánovanej životnosti a trpel bezpočtom porúch, udržiavali ho až do roku 2001, kedy bol riadene zhodený do Tichého oceánu. Rusko popri tom stavalo základný blok ISS s menom Zarja, no napriek financovaniu zo strany USA sa jeho výstavba dostávala do veľkého sklzu. Napokon však 20. 11. 1998 odštartoval z Bajkonuru s nosnou raketou Proton. Nasledovalo pridanie amerického modulu Unity a postupne ďalších – na americkej, európskej a japonskej strane vynášaných americkými raketoplánmi, na ruskej strane raketami.

Raketoplány zažívali v 90.-tych rokoch obdobie slávy. Množstvo ich úspešných misií pomáhalo prekonať zlé meno získané tragédiou Challengera, no s každou ďalšou úspešnou misiou ostražitosť klesala. Až napokon 1. 2. 2003 svetom otriasla správa o ďalšej havárii raketoplánu a straty, rovnako ako u Challengera, jeho sedemčlennej posádky. Išlo o najstarší americký raketoplán Columbia, ktorý vinou poškodenia tepelnej ochrany zhorel pri vstupe do atmosféry. Program raketoplánov sa znova pozastavil a s ním aj výstavba ISS.

Nepilotovaná kozmonautika však naďalej prekvitala. V USA už v 90.-tych rokov vzniká nový a veľmi úspešný program kozmických sond Discovery, do ktorého patril aj Mars Pathfinder. Jeho mottom je vypúšťať sondy rýchlejšie a lacnejšie. Jeho prvá lastovička, sonda Near Shoemaker, bola veľmi úspešná. Išlo o prvú sondu k planétke – planétke Eros. 15. 10. 1997 odštartovala dvojmisia americkej sondy Cassini a európskej Huygens s odvážnym plánom – Cassini sa mal stať prvou umelou družicou Saturna, Huygens prvým modulom vyslaný na povrch iného mesiaca ako nášho – Saturnovho Titanu. Huygens, hoci s istými nedostatkami, uspel a Cassini v dĺžke životnosti prekonala očakávania. V roku 1999 v rámci programu Discovery vzlietla úspešná sonda Stardust, ktorá sa vrátila so vzorkami kometárneho chvosta. Návrat ďalšej sondy, Genesis, so vzorkami slnečného vetra sa však nevydaril. Zlyhala aj kometárna sonda CONTOUR, naopak, veľký úspech mal čakať iba druhú sondu v histórii na prieskum Merkúru, MESSENGER, ktorá štartovala 3. 8. 2004.

Pri priblíženiach Marsu k Zemi v 21. storočí dostala planéta úspešnú družicu Mars Odyssey so štartom v roku 2001, čiastočne úspešnú prvú európsku sondu k Marsu Mars Express v roku 2003 a nadmieru úspešnú dvojicu identických roverov Mars Exploration Rovers tiež so štartom v roku 2003. Mali fungovať 90 dní, no prvé z vozidiel, Spirit, fungoval 6 rokov a druhé, Opportunity, neuveriteľných 14 rokov, až kým ho neodstavila globálna marťanská prachová búrka. K flotile ďalekohľadov na zemskej orbite sa pridávajú napríklad ISO, nástupca IRAS-u (od r. 1995), Chandra (od r. 1999), INTEGRAL (od r. 2002) a Spitzerov vesmírny ďalekohľad (od r. 2003).

21. storočie znamenalo aj raketový vzostup čínskej kozmonautiky. Tá sa 15. 10. 2003 stala iba treťou krajinou sveta, ktorá vlastnými silami vyniesla človeka do vesmíru na kozmickej lodi Šen-čou. Pre jej zatiaľ jediného člena posádky, Janga Li-wejho, sa pridalo označenie tajkonaut, ako čínska obdoba k americkému astronautovi a sovietskemu kozmonautovi.

Pokračovanie nabudúce

Galéria obrázkov k článku

Ruská stanica Mir v roku 1998, dokončená, no zápasiaca s množstvom porúch. Zdroj: NASA
Tepelný štít nasnímaný roverom Opportunity po jeho pristátí na Marse. Zdroj: NASA
Prvé kroky výstavby ISS – prvé dva moduly, ruská Zarja a americký Unity, sa stretávajú na obežnej dráhe. Zdroj: NASA
Štart sondy NEAR Shoemaker (vtedy ešte len pod názvom NEAR), prvej sondy zameranej výlučne na prieskum asteroidov. Zdroj: NASA
Sojourner, priekopník marťanských roverov, nasnímaný materskou sondou Mars Pathfinder na povrchu Marsu. Zdroj: NASA
Posádka raketoplánu Columbia, ktorá 1. 2. 2003 zahynula pri rozpade raketoplánu nad Texasom. Zdroj: NASA