Polárky
Jana Plauchová - 2014-07-07

Poloha hviezdy p1 Cygni – Azelfafage, ktorá je polárkou planéty Mars. Zdroj: Stellarium

Množné číslo v nadpise článku môže byť pre mnohých prekvapivé. Aké polárky? Veď Polárka, čiže hviezda, v ktorej uhlovej blízkosti leží severný svetový pól, je (v jednom čase) len jedna! To však platí iba pre Zem. Severné póly rotačných osí iných objektov slnečnej sústavy ale mieria do blízkosti iných hviezd. Akých?

Začnime dominantným telesom slnečnej sústavy – Slnkom. Hoci určenie jeho severnej polárnej hviezdy nemá nijaký praktický význam, najbližšia ako-tak jasná hviezda k jeho severnému svetovému pólu je π Draconis. Táto slabá hviezdička s magnitúdou 4,6 nemá žiadne vlastné meno. Leží na krku Draka v blízkosti výraznejšej hviezdy Altais. Veľmi podobne je na tom Merkúr, jedna z mála planét, pre ktorú by určovanie svetových strán podľa polárnej hviezdy zmysel malo. Merkúrova polárka je ο Draconis, dvojhviezda, ktorej zložky spoločne svietia magnitúdou 4,6. Aj ona je situovaná na krku Draka, o čosi bližšie k jeho hlave ako polárka Slnka, a neexistuje žiadna jednoduchá pomôcka na jej nájdenie porovnateľná s predĺžením zadných kolies Veľkého voza, ktoré nás dovedú k polárke Zeme.


Na mračnami zatiahnutej oblohe Venuše hviezdy nevidieť. Ak by sme ich ale aj videli, nestratiť sa na Venuši je ťažké – v blízkom okolí jej svetového pólu nenájdeme nič jasnejšie, než slabulinkú ω Draconis s magnitúdou nižšou než majú polárky Slnka a Merkúra. No a do štvrtice nájdeme v Drakovi aj polárku nášho Mesiaca. Má označenie 42 Draconis, s magnitúdou 4,8 je dokonca ešte slabšia než predošlé tri hviezdy, a hoci na jeho večne čiernej oblohe by sme ju videli bez problémov, je veľmi náročné odlíšiť ju od okolitých, rovnako slabých hviezd. Všetky doteraz spomenuté polárky sú navyše od svetových pólov svojich telies vzdialenejšie ako naša Polárka od nášho severného svetového pólu.


Iné je to však s Marsom. Jeho polárnou hviezdou je π1 Cygni, ktorá nesie aj vlastné meno – Azelfafage. Má magnitúdu 4,7, čo je málo, ale nájdeme ju pomerne ľahko za chvostom Labute, zhruba na predĺženej spojnici hviezd Sadr-Deneb. Azda by raz mohla mať pre ľudí aj praktický význam, nakoľko Mars je najvhodnejší planetárny kandidát na pristátie i dlhší pobyt človeka. Navyše, jeho atmosféra, redšia ako atmosféra Zeme, umožňuje v noci dobre pozorovať hviezdy.


Husté atmosféry joviálnych planét a chýbajúci pevný povrch vedú k záveru, že poznať ich polárky môžeme len pre zaujímavosť. Jupiter nás pri hľadaní Polárky zavedie späť do Draka, ale na rozdiel od predošlých polárok z tohto súhvezdia, jeho os smeruje k pomerne jasnej hviezde s magnitúdou 3,15 a menom Nodus Primus či Aldibah. Je to zároveň najbližšia hviezda s Bayerovým označením k severnému pólu ekliptiky a je teda akousi „ekliptikálnou Polárkou“.


Zaujímavé to má aj Saturn. Jeho polárna hviezda je bezmenná HIP 5372 s magnitúdou 4,2, ktorá však zo všetkých spomínaných hviezd leží najbližšie k našej vlastnej Polárke. Napriek tomu však nepatrí do Malého medveďa, ale do Cefea. Ešte pozoruhodnejší je Urán. Jeho výnimočne sklonená os mieri takmer presne na dvojhviezdu η Ophiuchi zvanú Sabik. Svojou magnitúdou 2,4 môže pokojne konkurovať našej Polárke, ba čo viac, severný svetový pól Uránu delí od Sabiku ešte menšia uhlová vzdialenosť, než delí náš pól od Polárky! Sabik je teda pre svoju planétu lepšou orientačnou hviezdou, problém je jedine v tom, že sa v rozložitom súhvezdí Hadonosa neľahko hľadá. Neďaleko od nej však žiari výrazný Antares.


No a napokon Neptúnova os smeruje do blízkosti hviezdy δ Cygni s málo známym menom Rukh. Leží však od Neptúnovho svetového pólu viac ako dva stupne ďaleko.  Má magnitúdu 2,9 a nájdeme ju jednoducho. Tvorí totiž ohyb západného krídla Labute, jedného z najvýraznejších súhvezdí oblohy.


Každé teleso v slnečnej sústave má hviezdu, ktorá mu, dlhšie či kratšie a viac či menej presne môže slúžiť ako polárka. Zdá sa, že práve naša Zem mala na Polárku výnimočné šťastie, pretože ju tvorí jednak jasná, jednak dobre vyhľadateľná a jednak pólu naozaj veľmi blízka hviezda. Mať takúto polárku totiž nie je samozrejmé a môžeme byť radi, že pripadla práve jedinému obývateľnému telesu v slnečnej sústave.