Polárna žiara na kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko
Valentín Korinek - 2020-10-05

Kométa 67P má svoju vlastnú polárnu žiaru s tým rozdielom že od tých na zemi sa líši tým, že žiari v neviditeľnom ultrafialovom svetle. (NAVCAM / Rosetta / ESA)

Dáta z vesmírnej sondy Rosetta odhaľujú ultrafialovú polárnu žiaru okolo kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko. Častice slnečného vetra interagujú s molekulami vody, ktoré následne rozbijú a vytvoria tak kometárnu verziu polárnej žiary.

Elektróny v slnečnom vetre, prúd nabitých častíc nepretržite prúdiacich zo Slnka,  interagujú s plynom obklopujúcim 67P/Churyumov-Gerasimenko a vytvárajú tzv. polárnu žiaru. Elektróny slnečného vetra sú priťahované ku kométe elektrickým poľom obklopujúcim 67P, podobne ako elektróny, ktoré sú zachytené magnetickými pascami Zeme, kde následne tieto elektróny narážajú na kyslík v zemskej atmosfére a vytvárajú polárne žiary v červených a zelených farbách.


Elektróny interagujúce s molekulami vody v kóme 67P rozbíjajú molekuly vody a spôsobujú, že niektoré z výsledných atómov kyslíka a vodíka vyžiaria po zrážke energiu v ultrafialovej oblasti spektra. K podobnému scenáru dochádza aj pri polárnych žiarach na Jupiterových mesiacoch Europa a Ganymedes.

Keďže kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko nemá magnetické pole, nemôže smerovať prichádzajúce elektróny tak, ako to robí magnetické pole Zeme a my môžeme vidieť polárne žiary len na póloch planéty. Ak by sme teda mohli nahliadnuť na túto ultrafialovú polárnu žiaru, vyzerala by ako rozptýlené haló okolo kométy.

Takéto kometárne polárne žiary by sa jedného dňa mohli použiť na skúmanie zmien slnečného vetra, čo môže viesť k lepšej predpovedi vesmírneho počasia, ktoré narúša satelity a energetické siete.