Plánované miesto pristátia na kométe. V skutočnosti ho pristávací modul dosiahol, no odrazil sa od neho a znehybnel až o kilometer ďalej. Kredit: ESA/Rosetta/MPS for OSIRIS Team MPS/UPD/LAM/IAA/SSO/INTA/UPM/DASP/IDA

Rosetta, kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA), letí vesmírom už viac než desať rokov, no ostro sledovaná je najmä v posledných mesiacoch. Blížilo sa totiž vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obežnú dráhu kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko, a neskôr spustenie pristávacieho modulu Philae na jej povrch.

Sonda bola na obežnú dráhu okolo kométy navedená 6. augusta 2014. Išlo o historicky prvé navedenie človekom vyrobeného telesa na obežnú dráhu okolo kométy. Do 17. augusta bola vzdialenosť Rosetty od tohto telesa okolo 100 km. Potom začala séria zostupných manévrov, ktorými sa sonda začala ešte viac približovať k cieľovému telesu. Tímy odborníkov začali už od navedenia sondy na prvú obežnú dráhu vyberať miesto pre pristátie modulu Philae. Ako miesto pristátia bola vybraná oblasť, ktorú na základe súťaže verejnosti o najlepší názov ESA pomenovala Agilkia.

12. novembra 2014 sa od Rosetty oddelil pristávací modul Philae a začal sa od nej vzďaľovať rýchlosťou 18 cm/s. Vypustenie prebehlo 22,5 km od stredu kométy. Celý zostup trval sedem hodín. Philae presne podľa plánu vyklopil nohy a antény. Pri aktivácii trysky, ktorá mala modul pri dosadnutí vo veľmi nízkej gravitácii kométy pritlačiť k povrchu, sa však naskytol problém a tryska sa neaktivovala.

Predstava umelca o prvom kontakte modulu Philae s povrchom. Kredit: DLR, commons.wikimedia.org

Modul sa o 16:33 h stredoeurópskeho času dotkol kométy veľmi blízko stredu vytipovanej oblasti. Povrchu sa však nedotkli všetky tri jeho nohy, pretože to mala zabezpečiť práve zlyhaná tryska. Tesne po tomto prvom dosadnutí bol modul na povrchu vyfotografovaný aj materskou sondou Rosettou. Podľa týchto záberov zanechal v prachu po dopade veľkú ryhu. Modul sa od kométy odrazil a začal rotovať, pretože dosadnutie deaktivovalo jeho zotrvačník (gyroskop), ktorý ho udržiaval v stabilnej polohe. Riadiace stredisko zachytávalo kolísavý rádiový signál a solárne panely modulu nepodávali stabilný výkon. Následkom slabej gravitácie kométy Philae letel skoro dve hodiny, kým opäť dopadol. Počas tej doby sa vzdialil od miesta plánovaného pristátia asi kilometer. Po dopade sa opäť odrazil, no už menšou rýchlosťou, a po pár minútach definitívne pristál. Tam zostal v polohe, pri ktorej má na podklade iba dve nohy, kým tretia trčí do priestoru. V oblasti dopadu Slnko svieti iba 90 minút každú otočku kométy, čím modul nemohol získavať elektrickú energiu zo solárnych panelov. Zostal preto odkázaný iba na batérie, čím sa doba jeho činnosti oproti plánu značne skrátila. Odhadovaná doba činnosti batérií bola 62 až 64 hodín. Jeho vedecké prístroje však pracovali a spojenie s materskou sondou fungovalo. Napokon tak odoslal na Zem skoro 90 % očakávaných vedeckých údajov. Kamery CIVA napríklad poslali fotografie z povrchu kométy, z ktorých sa tiež odvodila poloha a náklon modulu. Prístroj MUPUS zase zistil, že na povrchu kométy panuje teplota -48°C.

Ako sa blížil očakávaný koniec životnosti batérií, vedci pristúpili k riskantnejším experimentom. Modul sa napríklad pokúsil o vŕtanie, k čomu sa vedci neodvažovali pristúpiť skôr než budú hotové základné merania, pretože hrozilo, že bez ukotvenia sa pri tejto aktivite preklopí.

15. novembra v dôsledku nedostatku elektrickej energie Philae upadol do stavu hibernácie. Nie je vylúčené, že ak sa v budúcnosti svetelné podmienky na mieste jeho pristátia zlepšia, modul dokáže solárnymi panelmi nabiť svoje batérie a preberie sa.