Problémy s modulom Nauka

  • Jana Plauchová | 29 August 2021
    Kozmonautika
Modul Nauka po dramatickom, ale úspešnom pripojení k ISS. Autor: NASA/Shane Kimbrough
Po rokoch bola Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) opäť rozšírená o veľký modul. Ide o ruský laboratórny modul Nauka. Po štarte a dokonca aj po pripojení k stanici však technikom pripravil napínavé chvíle.

Nauka váži 20 ton a jej vnútorný objem je 70 metrov kubických. Konštrukčne je podobná prvému modulu ISS – ruskej Zarji. Pôvodne bola totiž navrhnutá ako záloha modulu Zarja, no ešte pred štartom Zarje bolo rozhodnuté prestavať ju na laboratórny modul s označením MLM. Má vlastné fotovoltaické panely, pohonný systém, zariadenie na prevod pohonných látok a navigačný a riadiaci systém nezávislý od zvyšku stanice. Vnútri ukrýva prechodovú komoru, priestor pre výskum, ďalší výrobník kyslíka, toaletu a ubytovacie kapacity.

Štart modulu Nauka sa veľmi dlho odkladal. Na vine boli komplikácie, zvraty, finančné problémy a neustále sa vynárajúce nové technické problémy. Napokon sa však vedci dočkali. Nauka bola pripevnená pod aerodynamický kryt na vrchole rakety Proton-M, ktorý sa vďaka svojmu nákladu po prvýkrát vôbec skladal z troch stupňov. Dňa 21. júla 2021 tento komplex odštartoval z kozmodrómu Bajkonur. Spojenie bolo naplánované na 29. júla.

Štart Nauky prebehol bez problémov. Modul však začal mať problémy so svojím pohonným a orientačným systémom a tiež s komunikáciou. Bola to hra o čas – Nauka lietala podstatne nižšie ako ISS a postupným trením o horné vrstvy atmosféry na svojej dráhe naďalej klesala.

Aj keď technici napokon všetko vyriešili, časť pohonných látok sa kontaminovala dusíkom. Z tohto dôvodu mala Nauka na pripojenie iba jeden pokus. To prebehlo úspešne v plne automatickom režime. Pre každý prípad však bol pripravený kozmonaut Oleg Novický, aby mohol do procesu pripájania zasiahnuť.

Aby sa pre Nauku uvoľnil spojovací uzol na module Zvezda, od stanice sa navždy oddelil malý modul Pirs, ktorý potom spolu so zásobovacou loďou Progess zhorel v zemskej atmosfére. Ostatne, Pirs bol už dávno za svojou plánovanou dobou životnosti. S jeho odpojením sa však čakalo až do chvíle, kým sa problémy po štarte Nauky nevyriešili.

Zakrátko po úspešnom pripojení však Nauka spôsobila na stanici dramatickú situáciu – neočakávane zapla svoje motory, čím stanicu vychýlila zo želanej pozície. Na jej vyrovnanie sa zapli motory na inom ruskom module, Zvezda, ktorému o niekoľko minút začal svojimi motorčekmi pomáhať aj aktuálne pripojený zásobovací Progress MS-17. Po chvíli však Nauka vyčerpala zásoby svojho paliva, čím prestala vzdorovať. V priebehu hodiny sa ISS vrátila do želanej orientácie. Sedemčlenná posádka sa neocitla v ohrození. Dokonca zmenu orientácie ani nepocítila, zistili ju iba palubné senzory. Na stanici však bol vyhlásený stav núdze. V rámci bezpečnostných opatrení posádka napríklad zmenila orientáciu solárnych panelov stanice, aby ju nepoškodili spaliny z modulov „súperiacich“ o kontrolu nad stanicou.

Kvôli problémom s Naukou sa tiež odložil štart bezpilotnej kozmickej lode Starliner, ktorá sa v rámci svojich testov mala spojiť s ISS.

Galéria obrázkov k článku

Raketa Proton-M putuje na rampu, aby vyniesla modul Nauka
Uzol na module Zvezda, na ktorý sa Nauka pripojila. Autor: NASA
Prílet modulu Nauka k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Autor: NASA TV