Emblém misie s názvom Crew Dragon Demo-2. Kredit: NASA

SpaceX je súkromná kozmonautická firma, ktorej sa už podaril veľmi výrazný prelom v dejinách kozmonautiky. Dokázala postaviť raketu schopnú po použití bezpečne pristáť vďaka vlastným motorom. Teraz ju čaká ďalší prelom. Má sa stať sa prvou neštátnou organizáciou, ktorá vyslala do vesmíru vlastnú posádku.

Dvojčlennú posádku tvoria dvaja americkí astronauti Robert Behnken a Douglas Hurley. Obaja majú za sebou po dve misie v raketoplánoch na konci ich programu. Vzlietnu v lodi Crew Dragon, ktorú vynesie známa znovupoužiteľná raketa Falcon 9. Ich štart prebehne z Kennedyho vesmírneho strediska, z významnej rampy 39A. Z tejto istej rampy mierila do kozmu aj prvá pilotovaná výprava ľudí na Mesiac či prvý let raketoplánu. Naposledy z tejto rampy vzlietla pilotovaná misia pred deviatimi rokmi a išlo o poslednú misiu raketoplánu, Atlantis STS-135. Na rozdiel od týchto misií raketa Falcon 9 nedoputovala na rampu vo vztýčenej polohe, ale v ležiacej. Vztýčenie prebehlo až na rampe podobne, ako to býva zvykom v Rusku. Hoci SpaceX sa okrem iného preslávila opakovaným používaním raketových stupňov, exemplár rakety, ktorý vynesie prvých astronautov, bude úplne nový.

22. mája prebehol na rampe testovací zážih rakety. Ak by tento zážih bol raketu zničil, kabína lode by sa bola zachránila pomocou únikového systému. O deň neskôr prišiel na rad simulovaný nácvik štartu. Všetko prebiehalo bez problémov. Na misiu sa pripravovala aj ISS, ktorá je cieľom Crew Dragonu. 15. mája posádka ISS skontrolovala dokovací prstenec, ktorým sa k nej kozmická loď pripojí.



Kozmická loď Crew Dragon počas príprav na let, 11. apríl 2020. Kredit: SpaceX

Prvým termínom štartu bol 27. máj o 22:33 SELČ. Odpočítavanie bežalo hladko, nevyskytli sa nijaké problémy, do rakety boli načerpané pohonné hmoty – letecký petrolej a kvapalný kyslík. Tie sa musia do rakety napustiť iba 35 minút pred štartom, pretože sú podchladené na ešte nižšie teploty, než používala NASA. Nemôžu byť preto v nádržiach dlho, aby sa neohriali a rozpínaním pod vplyvom tepla nádrže neroztrhali.

Dvojčlenná posádka prišla na rampu a usadila sa v kozmickej lodi. Dvadsať minút pred plánovaným zážihom motorov však bol štart odvolaný pre zlé počasie. V oblasti boli hlásené blesky, vyskytlo sa dokonca aj tornádo. Ostatne, silné obavy z nepriazne počasia panovali už celé dni pred štartom. Nový termín štartu je 30. máj o 21:22 SELČ.



Postupné vztyčovanie rakety Falcon 9 do štartovacej polohy, dňa 21. mája 2020. Kredit: NASA/Bill Ingalls

Misia Crew Dragonu mala za cieľ ISS, kde po pripojení sa astronauti strávia niekoľko mesiacov. Ak sa všetko podarí, pôjde o prvý prípad v histórii, kedy má nový typ kozmickej lode pri premiérovom lete s posádkou absolvovať spojenie s iným telesom. Spojenie s iným telesom sa síce plánovalo aj pri prvom štarte kozmickej lode Sojuz, loď však vtedy vykazovala obrovské množstvo porúch a štart druhého Sojuzu, s ktorým sa mala spojiť, bol preto odvolaný. Napriek tomu misia Sojuz 1 skončila tragicky. Crew Dragon však má za sebou oveľa viac skúšok než prototyp Sojuzu, a s oveľa lepšími výsledkami.



Odpaľovacia rampa so vztýčenou raketou dva dni pred štartom. Kredit: NASA/Bill Ingalls

Riadenie Crew Dragonu je automatické. Od štartu do pripojenia k ISS má uplynúť 19 hodín. Loď je schopná priletieť k ISS aj rýchlejšie, ale bola zvolená dlhšia doba, aby sa stihli otestovať všetky systémy novej lode. Po uplynutí času misie nasadne dvojčlenná posádka naspäť do svojej kozmickej lode spolu s dokončenými experimentmi z ISS. Po odpojení od stanice bude posádka opäť testovať niektoré systémy. Misia skončí pristátím vo vodách Atlantiku.



Búrlivé počasie nad kozmodrómom v deň prvého termínu štartu napokon viedlo k jeho odkladu. Kredit. NASA/Joel Kowsky