Hoci bol Neil Alden Armstrong veľmi dobrým skúšobným pilotom, do tímu astronautov by sa možno nebol dostal. Svoju prihlášku totiž poslal príliš neskoro. Ak by sa postupovalo prísne podľa pravidiel, Armstrongova žiadosť prijatá až týždeň po uzávierke by sa jednoducho vyradila. Prihlášky mal však na starosti Armstrongov dobrý známy Dick Day, ktorý si navyše jeho vstup do tému astronautov veľmi želal. A tak kamarátovu prihlášku nenápadne zamiešal medzi ostatné.
Armstrong následne úspešne prešiel drastickými zdravotnými a ďalšími testami, i náročným štúdiom a výcvikom. Svojho prvého kozmického letu sa dočkal 16. 3. 1966, keď odštartoval ako veliteľ lode Gemini 8 s pilotom Davom Scottom. Tento let sa však takmer stal obom mužom osudným. Jedným z jeho cieľov malo byť spojenie vesmírnej lode s nepilotovanou družicou Agena. Armstrong spojenie úspešne vykonal, no onedlho sa objavili problémy. Spojené telesá začali rotovať a nič nepomáhalo. Všetci sa nazdávali, že na vine je Agena, a tak ju posádka Gemini 8 odpojila. Tým sa však rotácia iba zrýchlila.
Armstrong (vpravo) a Scott (vľavo) pred letom Gemini 8. Podobu kozmickej lode vidíme na malej makete, ktorú majú pred sebou. Zdroj: commons.wikimedia.org
V neovládateľnej Gemini 8 vinou rotácie nastúpilo preťaženie, ktoré rástlo k hodnotám schopným pripraviť posádku o vedomie. Armstrong napokon situáciu zachránil vypojením orientačného systému lode slúžiaceho na orbite a jeho nahradením motorčekmi, ktoré mali slúžiť počas zostupu atmosférou. A hoci to znamenalo, že loď musela pri najbližšej príležitosti núdzovo pristáť, táto Armstrongova chladnokrvnosť ho zrejme posunula bližšie k Mesiacu.
V tej dobe bol ale kandidátom na prvý výstup na Mesiac stále niekto iný: Guss Grissom, veterán programu Mercury. Tu však opäť prišla, tentoraz tragická, náhoda. Počas simulovaného štartu v kozmickej lodi Apollo 1, ktorej mal Grisom veliť, sa v dôsledku elektronického skratu loď vznietila. Zahynula celá jej posádka vrátane Eda Whitea, prvého muža v otvorenom kozme a Armstrongovho blízkeho priateľa. A tak o necelé dva roky neskôr padla voľba na Armstronga.
Oficiálna fotografia Armstronga ako veliteľa Apollo 11, ktorá vznikla v roku 1969 krátko pred štartom. Zdroj: commons.wikimedia.org
Jeho pilot, Buzz Aldrin, však bol presvedčený, že napriek Armstrongovmu veleniu by mal byť prvým mužom vystupujúcim na Mesiac on. Odvolával sa na to, že v programe Gemini vystupoval do kozmu pilot, nie veliteľ. V prípade úplne inak koncipovanej lode Apollo však výstupu pilota ako prvého bránilo praktické hľadisko, umiestnenie pántov dverí.
Armstrong sa krátko pred letom opäť ocitol vo veľkom ohrození života. Trénoval pristávanie na Mesiaci so špeciálnym zariadením LLRV prezývaným „lietajúci rám postele“. Nízky ťah jeho motora dokázal nasimulovať šestinovú gravitáciu na mesačnom povrchu. Lenže pri jednom zo zostupov sa stroj vo výške 70 metrov naklonil a namiesto nahor začal pridávať rýchlosť smerom dopredu. Armstrongove pokusy dostať ho pod kontrolu boli márne. A tak sa katapultoval len tri sekundy predtým, ako sa LLRV roztrieštil nárazom o zem.
Zariadenie Lunar Landing Research Vehicle, v ktorom Armstrong počas tréningu takmer prišiel o život. Zdroj: commons.wikimedia.org
Napokon prišiel prelomový štart – 16. 7. 1969 o 13:32:00 UT sa raketa Saturn V s loďou Apollo 11 na vrchole odlepila od Zeme. Let prebiehal takmer bezproblémovo až do okamihov tesne pred pristátím, keď sa na orbite Mesiaca od veliteľského modulu oddelil lunárny modul s Armstrongom a Aldrinom. Po zapnutí zostupového motora začal mať pristávací modul problémy v komunikácii so Zemou. Neskôr počítač pristávacieho modulu spustil alarm. Riadiace stredisko po niekoľkých kritických sekundách dalo povolenie pokračovať v zostupe k Mesiacu aj napriek alarmu. No ako sa Armstrong neskôr vyjadril, bol by pokračoval aj keby odpoveď z Houstonu neprišla včas. Posledné riziko, že pristávanie sa bude musieť prerušiť, a prvou na Mesiaci sa stane iná posádka, prišlo vinou predčasného odkrytia senzoru o množstve paliva pristávacieho modulu. Senzor ukazoval menej paliva než skutočne bolo. Čo horšie, na pôvodnom mieste pristátia sa nachádzalo pole balvanov a stena krátera. Armstrong musel toto miesto preletieť (bez času vysvetliť to riadiacemu stredisku) a dosadnúť na lepšom mieste v posledných sekundách pred domnelým vyčerpaním paliva určeného na zostup.
Jedna z nemnohých fotografií Armstronga na mesačnom povrchu ho zachytáva pri ukladaní vzoriek. Zdroj: commons.wikimedia.org
Je zjavné, že osud sa s Armstrongom mnohokrát pohral a jeho prvenstvo nebolo samozrejmým. Na druhej strane však bezpochyby nedostal toto prvenstvo zdarma, pretože nespočetné situácie ukázali, že bol silnou, schopnou a výborne pripravenou osobnosťou.
Štart legendárnej kozmickej lode Apollo 11 v raketou Saturn V. Zdroj: commons.wikimedia.org
