Umelecká predstava sondy MESSENGER nad povrchom Merkúra (upravená). Kredit: http://www.nasa.gov/

Americká sonda MESSENGER, ktorá brázdi Slnečnú sústavu od roku 2004, má medzi sondami niekoľko prvenstiev: bola prvou sondou na orbite okolo Merkúru a zmapovala najväčšiu časť povrchu Merkúru. Posledné prvenstvo si pripísala pri svojom zániku: 30. apríla 2015 sa stala prvým človekom vyrobeným telesom, ktoré dopadlo na povrch k Slnku najbližšej planéty.

 

Názov MESSENGER je skratkou z MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging – v preklade doslova "povrch Merkúru, kozmické prostredie, geochémia a meranie". Meno bolo zvolené tak, aby jeho skratka zároveň značila messenger – posol. Je to celkovo iba druhá sonda skúmajúca najmenšiu planétu slnečnej sústavy. Odštartovala až 31 rokov po svojej jedinej predchodkyni, Marineri 10. Stalo sa tak 3. augusta 2004 s nosnou raketou Delta II.



Štart sondy MESSENGER s nosnou raketou Delta II. kredit: http://www-pao.ksc.nasa.gov/

Hoci Merkúr je od Zeme vzdialený pri najväčšom priblížení okolo 92 miliónov km, kým sa sonda dostala k svojmu cieľu, preletela až osem miliárd kilometrov a trvalo jej to sedem rokov. Deň po štarte MESSENGER prekročil obežnú dráhu Mesiaca a nasledujúceho dňa opustil sféru gravitačného vplyvu Zeme. Dráha k Merkúru počítala s niekoľkými gravitačnými manévrami. Prvý prebehol 2. augusta 2005 pri Zemi, čo technici využili na kalibráciu prístrojov a testy kamier. V priebehu preletu urobila širokouhlá kamera niekoľko stoviek fotografií, z ktorých bol neskôr vytvorený film zachytávajúci vzďaľujúcu sa Zem. Ďalšie dva gravitačné manévre prebehli pri Venuši. Pri prvom z nich sa nevykonávali žiadne merania, pri druhom však prebehli vedecké experimenty a pozorovania v spolupráci s európskou sondou Venus Express. Sonda urobila niekoľko stoviek fotografií Venuše, skúmal ju spektrometer, laserový výškomer a ďalšie prístroje. Týmto gravitačným manévrom MESSENGER zamieril k svojmu cieľu – k Merkúru. Ani ďalšia cesta však nebola jednoduchá. Sonda najprv okolo cieľovej planéty iba trikrát preletela, vždy vo vzdialenosti približne 200 km. Prvý prelet absolvovala v januári 2008. Na niektorých záberoch zhotovených počas neho boli časti povrchu známeho už z misie Marineru 10, niektoré však až doteraz neboli vyfotografované žiadnou sondou.

MESSENGER nasledujúcich desať mesiacov obiehal po heliocentrickej dráhe. K druhému priblíženiu k Merkúru došlo 6. októbra 2008 a tretie priblíženie nastalo 29. septembra 2009. V novembri toho istého roku sonda uskutočnila manéver pre záverečné navedenie k Merkúru. Trvalo však ešte takmer 16 mesiacov, než bola sonda navedená na jeho obežnú dráhu. 18. marca 2011 sa sonda MESSENGER stala prvou umelou družicou tejto planéty. Motorický manéver trval približne 15 minút a počas neho klesla rýchlosť sondy o 862 m/s. 29. marca MESSENGER začal snímkovanie planéty z obežnej dráhy.

Pôvodne plánovaná dĺžka misie bola jeden rok, ale NASA  ju postupne predlžovala, keďže sonda bola v dobrom stave. MESSENGER však musel robiť časté úpravy dráhy, pretože jeho obeh veľmi narúšali slapové účinky Slnka a nepravidelnosti v gravitačnom poli samotného Merkúra. 21. januára pri poslednom raketovom zážihu motora mu došlo všetko palivo, ktorým mohol zvyšovať svoju dráhu. Technici sa rozhodli improvizovať a skúsiť použiť na posledné zvýšenie dráhy hélium, plyn, ktorý slúžil na tlakovanie nádrží. Jeho vypúšťaním cez dýzy motora si sonda predĺžila životnosť do konca apríla. 30. apríla 2015 bola jej štvorročná úspešná činnosť zakončená dopadom na povrch.



Merkúr, ako sme ho pred MESSENGER-om nevideli. Záber z výšky 27 000 km urobila sonda počas druhého preletu okolo planéty. Kredit: http://www.nasa.gov